Ruská invázia na Ukrajine „mala zatiaľ len porazených“, vyhlásil v stredu maďarský premiér, ktorý uviedol, že agresia Moskvy zasiahla „obe strany a európske hospodárstvo“, a využil túto príležitosť, aby opäť vytkol Bruselu sankcie.
Takmer trojhodinová tlačová konferencia, ktorá sa koná každoročne, je takmer jedinou príležitosťou v roku, keď Viktor Orbán odpovedá na otázky medzinárodných médií alebo kritických maďarských médií.
Neliberálny pravicový líder, ktorý v apríli získal štvrté funkčné obdobie v rade, vedie časté spory s EÚ, ktorá ho obviňuje z porušovania demokratických noriem a dohľadu nad rozsiahlou korupciou úradníkov.
V stredu však Orbán zatrúbil na Európsky parlament za nedávne odhalenie korupčného škandálu „peniaze za protislužby“, do ktorého je údajne zapletený Katar, a požičal si frázu od bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, keď povedal, že je čas „vysušiť bažinu“ v Bruseli.
Orbán povedal, že škandál spochybnil dôveryhodnosť tejto inštitúcie a že podporuje zrušenie tohto orgánu v jeho súčasnej podobe.
Orbán tiež vyzval, aby členov Európskeho parlamentu namiesto voľby delegovali národné parlamenty.
„Maďari by chceli, aby bol Európsky parlament v súčasnej podobe rozpustený,“ povedal Orbán.
„Na otázku, do akej miery bola poškodená povesť Európskeho parlamentu v Maďarsku, je ľahké odpovedať: vôbec nie, pretože nižšia už ani nemohla byť.“
Stredajšia tlačová konferencia sa konala v čase, keď EÚ zmrazila financovanie Maďarska vo výške viac ako 12 miliárd eur pre obavy, že Orbánova vláda potláča nezávislosť súdnictva, dohliada na korupciu úradníkov a obmedzuje práva menšín.
V septembri Európsky parlament vyhlásil, že Maďarsko už nemožno považovať za demokraciu a pod Orbánovým vedením sa stane „hybridným režimom volebnej autokracie“ – čo jeho vláda odmietla.
Počas tlačovej konferencie Orbán namiesto toho obvinil z vyhrotených vzťahov „hungarofóbiu“ v rámci bloku.
Napätie medzi Budapešťou a Bruselom sa však čoraz viac zhoršuje v dôsledku lobovania maďarskej vlády proti sankciám voči Moskve za jej vojnu na Ukrajine.
Orbán – ktorý je považovaný za jedného z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina v EÚ – tvrdí, že sankcie boli neúčinné pri vyvíjaní tlaku na Kremeľ, aby ukončil vojnu, a že spôsobili väčšie škody európskym ekonomikám ako Moskve.
Nový rok bude predstavovať „výzvu pre takmer všetky európske krajiny, aby sa vyhli hospodárskemu poklesu alebo recesii, ktoré sú priamym dôsledkom vojny a európskej účasti vo vojne, nazývanej sankcie,“ dodal Orbán.
„Ak by to záviselo od nás, politika sankcií by neexistovala,“ povedal v stredu Orbán a dodal, že v budúcnosti nepodporí žiadne ďalšie balíky sankcií voči Rusku, ale nebude stáť v ceste ich prijatiu zo strany EÚ.
„Nie je v našom záujme trvalo rozdeliť európsku a ruskú ekonomiku na dve časti, preto sa snažíme zachrániť to, čo sa z našej hospodárskej spolupráce s Rusmi zachrániť dá,“ povedal.
Orbán urobil niekoľko ústupkov, aby si zabezpečil prísun veľmi potrebných finančných prostriedkov EÚ, ale Európska komisia – výkonná zložka bloku – trvá na ďalších reformách, ak má Budapešť získať prístup k peniazom.
Maďarsko zápasí s jednou z najvyšších mier inflácie v Európe a s nestabilnou menou, ktorá spôsobila prudký nárast cien.
V novembri bola miera inflácie viac ako 22 % a forint od začiatku roka klesol voči euru o takmer 10 %.
Orbán uviedol, že vláda má v pláne znížiť infláciu na jednociferné číslo do decembra budúceho roka a čoskoro predstaví program, ktorý zruší dane z príjmu do 30 rokov pre ženy, ktoré majú deti.
