Zero (bez cukru) nápoje sa v povedomí verejnosti stali zdravou alternatívou k perlivým nápojom s obsahom cukru, ktoré poznáme už desaťročia. Mnohí ľudia však tvrdia, že v skutočnosti sú ešte horšie. Odkiaľ to pochádza? A má to oporu vo vede? Vysvetľuje odborník na výživu.
Myslím, že na Slovensku už neexistuje človek, ktorý by tvrdil, že pitie farebných perlivých nápojov je zdravý zvyk. Spomedzi všetkých škodlivých potravín, ku ktorým máme každý deň neobmedzený prístup, sú tieto možno dokonca rekordérom. Preto sa mnohí z nás rozhodli vymeniť ich za ich „zero“ náprotivky bez cukru.
Odborník na výživu o nápojoch bez cukru
Nezdravé, jedovaté, karcinogénne. Tento názor na nápoje s nulovým obsahom cukru ľahko nájdete v mnohých zákutiach internetu. Odkiaľ sa tento názor vzal? Vznikol, samozrejme, kvôli nedôvere prejavovanej náhražke bežného cukru, aspartámu. Môže nám toto chemické sladidlo naozaj uškodiť?
Otázku aspartámu kedysi nastolil doktor Michal Wrzosek, klinický dietológ a športový tréner, ktorý denne poskytuje rady v oblasti zdravej výživy na sociálnych sieťach. Wrzosek je pomerne známy svojím „ľudským“ prístupom k chudnutiu a je zástancom tvrdenia, že môžeme konzumovať aj tie výrobky, ktoré nie sú veľmi zdravé, pokiaľ to dokážeme s mierou a rešpektujeme posvätnú zásadu kalorického deficitu. A čo hovorí na aspartám?
Pravdepodobne je karcinogénny, ak….
Doktor Wrzosek na začiatku svojho videa povedal, že aspartám obsiahnutý v nápojoch zero je skutočne pravdepodobne karcinogénny. Po chvíli však dodal, že tento princíp funguje len vtedy, ak ste… potkanom. V prípade ľudí bol aspartám schválený ako prídavná látka do potravín a o tom niet pochýb.
Odborník na výživu preto zdôraznil, že aspartám je bezpečný prostriedok, čo dokazuje viac ako 600 vedeckých štúdií. Upozornil však, že táto zásada funguje len do určitej miery. Povolený denný príjem je podľa neho 40 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Inými slovami, aby sa toto číslo prekročilo, musel by človek vážiaci 55 kilogramov vypiť každý deň takmer 4 litre koly bez cukru.
