Tri roky od začiatku vojny na Ukrajine sa konflikt stále nepodarilo vyriešiť. S blížiacou sa inauguráciou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa narastá medzinárodný tlak na nájdenie riešenia. Moskva však prichádza s novými podmienkami, ktoré situáciu ešte viac komplikujú.
Podľa informácií agentúry Bloomberg, získaných z neverejných rokovaní v Katare, sú požiadavky Kremľa oveľa tvrdšie než v minulosti.
Rastúce ruské sebavedomie
Ruský prezident Vladimir Putin si uvedomuje narastajúci záujem svetového spoločenstva o ukončenie vojny, čo ho motivuje k rozširovaniu svojich požiadaviek. Poľský denník Gazeta, s odvolaním na informácie Bloombergu, uvádza, že Moskva teraz žiada nielen zákaz vstupu Ukrajiny do NATO, ale aj záväzok, že Kyjev preruší všetky väzby s touto vojenskou alianciou. Okrem toho požaduje, aby zbrane dodané Ukrajine členskými štátmi NATO nikdy neboli použité proti Rusku.
„Podmienky, ktoré Kremeľ navrhuje, sú prísnejšie než tie predchádzajúce. Je to dôsledok toho, že Rusko prevzalo iniciatívu na fronte,“ uvádza Gazeta.
Moskva chce obmedzenie ukrajinskej armády
Medzi ďalšie požiadavky Ruska patrí výrazné obmedzenie ukrajinskej armády. Moskva navrhuje, aby počet ukrajinských vojakov nepresiahol 85 000, čo by znamenalo dramatické zníženie oproti súčasnému stavu. Navyše žiada obmedzenie dosahu ukrajinských rakiet na maximálne 40 kilometrov.
Tieto opatrenia by podľa Kremľa mali zabezpečiť, že Ukrajina nebude predstavovať vojenskú hrozbu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tieto návrhy kategoricky odmieta. „Obmedzovanie našej armády nie je témou na diskusiu,“ vyhlásil Zelenskyj počas nedávneho stretnutia s britským premiérom Keirem Starmerom.
Neutrálny status Ukrajiny a územné požiadavky
Ďalšou kľúčovou podmienkou Ruska je, aby Ukrajina prijala neutrálny status a tento záväzok zakotvila vo svojej ústave. Kremeľ tiež požaduje, aby si zachoval kontrolu nad približne 20 % ukrajinského územia, čo zahŕňa aj oblasti dobyté počas prebiehajúceho konfliktu. Ruský oligarcha a blízky spojenec Kremľa Konstantin Malofejev situáciu zhrnul nasledovne: „Ukrajina by mala byť neutrálnym štátom s malou armádou, ktorá by slúžila len na ochranu hraníc a policajné funkcie. Nesmie ohrozovať Rusko.“
Ukrajina odmieta kapituláciu
Kyjev však tieto podmienky jednoznačne odmieta. Podľa ukrajinských predstaviteľov by zastavenie bojov za týchto podmienok iba poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a začatie ďalšej ofenzívy. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) označuje ruské požiadavky za faktickú kapituláciu Ukrajiny.
Ukrajinská vláda naopak trvá na úplnom stiahnutí ruských vojsk, zodpovednosti Ruska za spôsobené škody a vojnové zločiny a na zabezpečení bezpečnostných záruk, ktoré by zabránili ďalšej agresii. Zelenského pozíciu posilňuje nielen pomalý postup ruských síl, ale aj strategické úspechy, ako napríklad obsadenie časti ruského územia v Kurskej oblasti.
V skratke
- Konflikt na Ukrajine pokračuje aj po troch rokoch, pričom Rusko zvyšuje svoje požiadavky.
- Kremeľ žiada neutralitu Ukrajiny, obmedzenie jej armády a prerušenie kontaktov s NATO.
- Prezident Zelenskyj tieto podmienky kategoricky odmieta a trvá na stiahnutí ruských vojsk.
- Situácia zostáva vyhrotená, pričom medzinárodný tlak na riešenie konfliktu narastá.
Redakcia Plénum.sk
