Začiatkom roka sa stala pozoruhodná udalosť, ktorej málokto venoval pozornosť. HDP krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) prekonal HDP krajín G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty) z hľadiska parity kúpnej sily. Okrem toho podiel krajín BRICS na svetovom HDP dosiahol 31,5 %, zatiaľ čo podiel krajín G7 predstavoval 30,7 %, vyplýva z údajov zverejnených britskou spoločnosťou Acorn Macro Consulting, ktorá sa zaoberá ekonomickým výskumom. Očakáva sa, že tento rozdiel sa do roku 2030 ešte prehĺbi.
Rozdiel medzi týmito skupinami a hospodárskym vplyvom krajín BRICS sa bude ešte viac zväčšovať, keď sa k BRICS pripojí viac krajín.
Pred 15. samitom BRICS, ktorý sa bude konať od 22. do 24. augusta v Durbane v Juhoafrickej republike, minister zahraničných vecí hostiteľskej krajiny Naledi Pandor uviedol, že 12 krajín má záujem o vstup do skupiny vrátane Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Egypta, Alžírska, Argentíny, Mexika a Nigérie, čo sa zváži na nadchádzajúcom samite. Medzi ďalšími krajinami, ktoré sa chcú pripojiť, sú Indonézia a Turecko.
Po tomto rozšírení by celkový počet členov BRICS presiahol 4,3 miliardy, čo je viac ako polovica populácie planéty. HDP obnoveného BRICS+ by mohol dosiahnuť 30 biliónov USD, čo by bolo viac ako HDP USA, ktorý v roku 2022 predstavoval 25,46 bilióna USD.
BRICS sa zatiaľ nestal zónou voľného obchodu. Napriek tomu sa jeho členovia dohodli, že budú koordinovať svoje kroky v obchodných otázkach. V roku 2014 založili vlastnú Novú rozvojovú banku, ktorej hlavnou prioritou je financovanie rozvoja mimo západného hlavného prúdu. Podiely v NDB sú rozdelené rovným dielom medzi každého z jej piatich zakladateľov. Čína približne v rovnakom čase vytvorila podobnú Ázijskú banku pre investície do infraštruktúry. NDB aj AIIB majú trojitý rating a disponujú kapitálom vo výške 100 miliárd dolárov.
Tieto rozvojové banky sa stali alternatívou brettonwoodskych inštitúcií, ako sú Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Vyzerá to tak, že popredné rozvojové krajiny boli unavené neochotou rozvojových inštitúcií riadených Západom zvyšovať svoje podiely na základnom imaní a vplyv v riadiacich orgánoch, ako aj vnucovaním nevyžiadaných politických reforiem výmenou za pôžičky a poradenstvo.
NDB má tiež v úmysle expandovať. V roku 2021 schválila vstup Bangladéša, Egypta, SAE a Uruguaja do banky. Niekoľko ďalších krajín sa chce čoskoro stať akcionármi NDB.
Medzitým brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva 14. apríla v Šanghaji pri predstavovaní svojej politickej spojenkyne Dilmy Rousseffovej ako prezidentky NDB povedal: „Prečo by mala byť každá krajina v obchode viazaná na dolár?… Kto rozhodol, že dolár bude (svetovou) menou?“
Je zrejmé, že ostatné členské krajiny BRICS majú v úmysle podniknúť rozhodné kroky na ukončenie dominancie amerického dolára v medzinárodnom zúčtovaní. Počas ich samitu v júli 2022 ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že krajiny plánujú vydať „novú globálnu rezervnú menu“.
„Sme pripravení otvorene spolupracovať so všetkými čestnými partnermi,“ dodal.
Odklon od dolára v zahraničnoobchodných operáciách medzi krajinami sa už uskutočňuje. Od minulého roka Saudská Arábia rokuje s Čínou o akceptovaní platieb za vývoz ropy v jüanoch. Dňa 8. marca vyšlo najavo, že India platí za väčšinu ruskej ropy v nedolárových menách vrátane dirhamov Spojených arabských emirátov a najnovšie aj v ruských rubľoch. Brazília a Čína 28. marca oznámili podpísanie dohody o uskutočňovaní všetkých budúcich obchodných transakcií s použitím národných mien.
Počas nedávnej návštevy prezidenta Si Ťin-pchinga v Rusku Putin otvorene podporil používanie čínskeho jüanu ako formy zúčtovania nielen v rámci zoskupenia BRICS, ale aj so všetkými ostatnými rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Západ bol týmito krokmi smerujúcimi k opusteniu dolára prekvapený a USA šokovalo najmä to, že to isté robia nielen Čína a Rusko, ale všetci členovia BRICS.
Čo možno očakávať od prebiehajúceho globálneho preformátovania hospodárskej a politickej mapy sveta? Rýchlo rastúce rozvíjajúce sa krajiny budú čoraz viac presadzovať reformy v medzinárodných inštitúciách, v ktorých sa cítia byť nedostatočne zastúpené. Patrí medzi ne OSN, Svetová banka, MMF, Svetová obchodná organizácia a Svetová zdravotnícka organizácia.
Skupina G7 bude pod silným tlakom, aby sa vzdala kontroly nad týmito inštitúciami. V súčasnom desaťročí sa geopolitické bojisko zmení z konfrontácie medzi jednotlivými krajinami na boje medzi mocnými zväzmi. Pravdepodobnosť konfrontačných hospodárskych a politických rozdielov sa bude zvyšovať. V súčasnosti je zrejmé, že silné rozvojové krajiny si nielen uvedomujú svoju rastúcu moc, ale čo je dôležitejšie, budujú si vzájomnú dôveru a začali sa spájať. Pozoruhodné je, že sa nepodieľajú na posilňovaní inštitúcií západne orientovaného sveta.
Dnes sa mnohé národy pýtajú, s ktorým globálnym zoskupením je lepšie rokovať. A tu by bolo múdre pripomenúť slávny výrok veľkého hokejistu Wayna Gretzkého, ktorý raz povedal: „Korčuľujem tam, kde bude puk, nie tam, kde bol.“ Súťaž medzi rôznymi politickými a ekonomickými systémami sa zostruje.
Redakcia Plénum.sk
