Ukrajina má za sebou jednu z najťažších nocí posledného obdobia. Masívny ruský úder, ktorý cielil na Kyjev a západoukrajinskú Ľvovskú oblasť, zanechal po sebe nielen zničenú infraštruktúru, ale aj tragické obete na životoch.
Nad celým útokom sa však vznáša tieň novej, sofistikovanej hrozby – podľa predbežných správ a vyjadrení ruskej strany mal byť proti cieľom na západe krajiny opätovne nasadený experimentálny raketový systém Orešnik.
Krvavá noc v metropole: Obete a zničené domovy
V hlavnom meste Kyjev sa útok sústredil predovšetkým na civilné štvrte a energetickú sieť. Podľa aktuálnych informácií ukrajinských úradov prišli o život najmenej štyria ľudia a ďalších 19 osôb utrpelo zranenia. Záchranné zložky stále prehľadávajú trosky, pričom sa očakáva, že bilancia obetí môže ešte stúpať.
Ruské sily na metropolu zaútočili vlnami bezpilotných lietadiel. Následky sú devastujúce:
- V plameňoch sa ocitla výšková obytná budova, kde požiar zachvátil 9. a 10. poschodie.
- Zásah dostalo aj zaplnené nákupné stredisko.
- Mesto hlási rozsiahle výpadky elektriny a vody, čo v mrazivom počasí komplikuje život miliónom obyvateľov.
Rusia atacó esta noche la ciudad de Lviv, en el oeste de Ucrania, con un misil balístico de alcance intermedio (IRBM) Oreshnik. @conucrania @UKRinMEX @AguantaUcrania @Cheetos256 pic.twitter.com/2rDVBZQdCc
— Mexicanos con Ucrania (@MexConUcrania) January 9, 2026
Záhada nad Ľvovom: Bol nasadený „nezastaviteľný“ Orešnik?
Zatiaľ čo Kyjev čelil dronom, na západe krajiny v Ľvovskej oblasti došlo k úderom, ktoré vyvolávajú vážne znepokojenie bezpečnostných analytikov. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj aj šéf oblasti Maksym Kozyckyj potvrdili zásahy kritickej infraštruktúry, no nateraz zostávajú opatrní v otázke typu použitej munície.
„Posúdenie toho, či zbraň nasadená ruskými silami bola raketa Orešnik, je plne v kompetencii ukrajinskej armády,“ uviedol Andrij Sadovyj. Miesto dopadu momentálne podrobne skúmajú experti, aby potvrdili pôvod a trajektóriu rakiet.
Ruská štátna agentúra TASS však o nasadení Orešniku informuje ako o hotovej veci. Podľa ich vyhlásenia išlo o odvetu za údajný nálet dronov na rezidenciu Vladimira Putina vo Valdaji – útok, ktorý sa nikdy nepotvrdil a jeho existenciu vyvrátila aj americká CIA. Rakety mali byť odpálené z výcvikového areálu Kapustin Jar v Astrachánskej oblasti.
Russia says it carried out strikes on targets in Ukraine using its Oreshnik missile system following what it claims was a Ukrainian attack on President Vladimir Putin’s residence in Valdai.
According to Russia’s Defense Ministry, one of the launches toward Ukraine’s western… pic.twitter.com/7v9bDkbYLJ
— APT News (@APT__News) January 9, 2026
Čo je systém Orešnik a prečo mení pravidlá hry?
Orešnik nie je bežná balistická raketa. Ide o experimentálny systém stredného doletu, ktorý Rusko prvýkrát testovalo v reálnom boji v novembri minulého roka pri útoku na Dnipro. S odhadovaným doletom až 5 500 kilometrov dokáže zasiahnuť prakticky akýkoľvek bod v Európe.
Hoci je primárne koncipovaný ako nástroj jadrového zastrašovania, môže niesť aj konvenčné hlavice. Bezpečnostný expert Vlastislav Bříza však pre portál Novinky upozornil na limity jeho reálneho využitia:
„Raketa Orešnik síce môže byť osadená aj konvenčnými hlavicami, jej konštrukcia je však natoľko zložitá a výroba taká drahá, že masové nasadenie v nejadrovej vojne je prakticky vylúčené.“
Napriek vysokej cene Rusko pokračuje v jeho demonštratívnom nasadzovaní. Koncom minulého roka bolo oznámené, že tento systém bude postupne rozmiestnený aj v susednom Bielorusku, kde by sa podľa slov Alexandra Lukašenka malo nachádzať až desať týchto raketových kompletov.
