Ruský prokremeľský denník Vzgljad zverejnil nový rebríček takzvaných „nepriateľských vlád“, ktoré podľa Moskvy najviac poškodzujú ruské záujmy.
Česká republika sa v ňom umiestnila pomerne vysoko – v rovnakej skupine ako Spojené štáty či Lotyšsko. Autori zdôrazňujú, že cieľom nie je hodnotiť národy, ale politické rozhodnutia vlád. Na ktorom mieste skončilo Slovensko?
Rebríček, ktorý má mapovať tlak na Moskvu
Rebríček s názvom Rating nepriateľských vlád zostavila redakcia Vzgljadu v novembri. Na jeho čele sa umiestnila Veľká Británia, nasledovaná Nemecko a Francúzsko. Česká republika skončila v tzv. štvrtej skupine spolu s Lotyšskom a Spojenými štátmi so skóre 55 bodov zo 100.
Podľa autorov hodnotenie radí Česko medzi krajiny, ktoré voči Rusku vystupujú aktívne a systematicky, nie iba formálne v rámci aliančných záväzkov, píše TN.cz
Vlastná iniciatíva verzus nasledovanie spojencov
Zmyslom indexu má byť rozlíšenie štátov, ktoré sa podľa Moskvy voči Rusku vymedzujú z vlastnej iniciatívy, a tých, ktoré „len nasledujú politiku svojich spojencov“.
„Tento rebríček umožňuje sledovať smerovanie správania jednotlivých vlád a pochopiť, kto koná proti našim záujmom vedome a kto len podlieha vonkajšiemu tlaku,“ uviedol politológ Alexej Nečajev z redakcie denníka.
Autori otvorene priznávajú, že sa zameriavajú výlučne na kroky vlád, nie na postoje obyvateľov jednotlivých krajín. Rovnaký prístup dlhodobo prezentuje aj ruské vedenie.
„Nemáme nepriateľské krajiny, máme nepriateľské elity,“ vyhlásil už skôr Vladimir Putin.
Ako sa prideľujú body
Metodika hodnotenia vychádza zo šiestich oblastí. Najväčšiu váhu majú vojensko-politické kroky namierené proti Rusku, predovšetkým dodávky zbraní Ukrajine.
„Vojensko-politická činnosť namierená proti Rusku môže priniesť až 30 bodov, sankčný tlak ďalších 20,“ vysvetlil novinár Vzgljadu Jevgenij Pozdňakov.
Ďalšie body sa prideľujú za diplomatickú konfrontáciu, informačné kampane alebo obmedzovanie ruského podnikania v zahraničí. Index sa má aktualizovať každý mesiac a flexibilne reagovať na aktuálny vývoj.
„Ak štát obmedzí podporu Ukrajine alebo zablokuje nové sankcie, jeho skóre klesne. Naopak, sprísnenie rétoriky či nové reštrikcie povedú k jeho zvýšeniu,“ dodal Pozdňakov.
Česko pod drobnohľadom ruských analytikov
Práve umiestnenie Česka vyvolalo v Rusku výraznejšiu diskusiu. Profesor Stanislav Tkačenko z Petrohradskej štátnej univerzity pripustil, že rozdiely medzi európskymi krajinami sa môžu v budúcnosti ešte prehĺbiť.
„Dúfam, že Česko v najbližších mesiacoch získa menej bodov, najmä po víťazstve hnutia ANO, ktoré sa stavia proti ďalšej pomoci Ukrajine,“ uviedol.
Iní ruskí analytici sú však opatrnejší a upozorňujú, že zásadná zmena českej zahraničnej politiky je málo pravdepodobná.
