Rusko buduje tajné dronové základne! Vieme, či zasiahnu aj naše územie

vladimir putin
Nechcete zmeškať to najdôležitejšie? Majte najlepšie články z Plenum.sk v telefóne zadarmo. Pridajte si nás do Google zdrojov.

Ruská armáda zintenzívňuje svoje kapacity a v tichosti buduje sieť nových vojenských základní, ktoré predstavujú priame riziko pre európsku bezpečnosť. Zariadenia vybavené modernými odpaľovacími rampami pre kamikadze drony s dlhým doletom už dnes masívne útočia na Ukrajinu, no ich strategická poloha vzbudzuje vážne obavy aj v radoch Severoatlantickej aliancie. V dosahu inovatívnych ruských zbraní sa totiž podľa najnovších zistení ocitla značná časť strednej Európy, vrátane poľskej metropoly.

Európa v hľadáčiku najnovších zbraní

Moskva podľa informácií denníka The Telegraph prevádzkuje už približne desať utajených komplexov, z ktorých je schopná vysielať vysoko výkonné bezpilotné lietadlá hlboko do tyla nepriateľa. Tieto zariadenia sú prispôsobené pre najmodernejšie typy kamikadze dronov, ktoré dokážu prekonať obrovské vzdialenosti.

Britský denník s odvolaním sa na svoje zdroje a analýzy situáciu zhodnotil jasne: „Novovybudované zariadenia dostanú veľkú časť Európy do dosahu najnovších ruských zbraní.“ Kapacity týchto komplexov sú pritom masívne. „Na jednej takejto základni je dostatok úložného priestoru pre viac ako tisícku dronov,“ poznamenal The Telegraph.

Niektoré z týchto čerstvo vybudovaných centier už ruské sily aktívne zapájajú do svojej ofenzívy na Ukrajine. Denník v tejto súvislosti uviedol: „Ich blízkosť k ruskej hranici napomáha masovým leteckým útokom proti slabnúcej protivzdušnej obrane Kyjeva. Predstavujú však tiež dlhodobú hrozbu pre krajiny NATO, pretože drony z týchto základní môžu zasiahnuť ich územie.“

Snimka obrazovky 2026 08 17 132323

Odhalenie vďaka satelitom a uniknutým dátam

Investigatíva odhalila, že pozdĺž hraníc s Ukrajinou a Bieloruskom pribudlo minimálne 59 nových mechanických vodiacich dráh. Tieto špeciálne koľajnice slúžia na štart bezpilotných lietadiel s pevnými krídlami, vďaka čomu stroje nepotrebujú klasickú vzletovú dráhu.

Rusko pri budovaní infraštruktúry kombinuje rôzne prístupy. Kým časť odpaľovacích systémov vznikla na zrenovovaných vojenských letiskách či bývalých civilných základniach, mnohé z nich Rusi vybudovali úplne od nuly „na zelenej lúke“.

Tieto rampy sú dimenzované pre vylepšené ruské verzie iránskych dronov Šáhid. Slúžia však aj pre vysokorýchlostné prúdové modely s doletom okolo 1 000 kilometrov.

Varšava v bezprostrednom ohrození

Západní analytici bijú na poplach. Vzdušnou čiarou delí Moskvu a Varšavu 1 151 kilometrov, čo znamená, že z novej základne v okolí ruského hlavného mesta dokážu tie najvýkonnejšie drony zasiahnuť priamo poľskú metropolu.

Západná spravodajská komunita už dlhší čas upozorňuje, že Kremeľ zvažuje eskaláciu napätia. V hre sú ozbrojené provokácie na území Poľska, či už vo forme raketových a dronových útokov na kritickú infraštruktúru, alebo operácií pod falošnou vlajkou. Tieto útoky by sa ruská strana pravdepodobne pokúsila pripísať Ukrajine.

Smrtiace inovácií a masová produkcia

Najnovšie modely z ruskej produkcie, drony Geraň-4 a Geraň-5 (vychádzajúce z iránskeho dizajnu), disponujú podľa The Telegraph extrémnou rýchlosťou. Vďaka nej sa dokážu úspešne vyhýbať štandardným systémom protivzdušnej obrany, pričom do cieľa doručia až 90-kilogramovú výbušnú hlavicu.

Hrozba sa však nekončí len pri útokoch na pozemné ciele. Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) zistila, že ruskí inžinieri začali drony Geraň vyzbrojovať strelami vzduch-vzduch. Cieľom tejto modifikácie je aktívne útočiť na stíhačky a iné lietadlá, ktoré zabezpečujú ochranu vzdušného priestoru nad Kyjevom.

Zásobovanie nových odpaľovacích centier beží na plné obrátky. Muničné fabriky naprieč celým Ruskom produkujú drony v obrovských množstvách. Kľúčovú rolu v tomto dodávateľskom reťazci hrá špeciálna ekonomická zóna Jelabuga v Tatarstane, ktorej ročná produkčná kapacita dosahuje ohromných 6 000 bezpilotných lietadiel.

Skúsený redaktor, ktorý sa v online priestore pohybuje od roku 2013. Ako šéfredaktor zodpovedá za celkové smerovanie portálu Plenum.sk, monitoring domácej scény a analýzy svetového diania či rôzne správy z domova a zo sveta.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *