Slovensko stojí pred náročnou úlohou – je nutné okamžite začať so šetrením, inak môže hroziť katastrofický vývoj. Odborníci varujú, že krajina by mala pripraviť konsolidačný balíček, ktorý presiahne 1,5 miliardy eur. Verejný dlh rastie, a ak nedôjde k radikálnym opatreniam, môže sa Slovensko ocitnúť na podobnej ceste ako Grécko, varujú analytici.
„Situácia je vážna. Vláda sa musí dohodnúť na balíku opatrení, ktorý by pomohol stabilizovať verejné financie,“ upozornil minister financií. Do riešenia problému sa zapojili aj ďalší členovia vlády, medzi nimi minister životného prostredia a minister školstva. Rokovania o konečnej podobe balíčka majú pokračovať ešte do konca týždňa.
Prešľapy z minulosti a rastúci dlh
Verejné financie Slovenska sa podľa odborníkov ocitli v kríze v dôsledku vysokých výdavkov z posledných rokov. „Miliardy eur boli vynaložené na neadresné opatrenia, ktoré nepriniesli želaný efekt, niektoré investície, ako napríklad nákup vakcín, sa ukázali ako zbytočné,“ vysvetľujú ekonómovia.
Napriek tomu, že vláda hľadá spôsoby, ako udržať rozpočet v rozumných medziach, minister obrany upozorňuje, že to nebude jednoduché. Slovensko bude musieť v nasledujúcom roku znížiť deficit na 4,7 % HDP, čo si však vyžiada oveľa väčšie úspory, než sa doteraz plánovalo.
Podobnosti s Gréckom
Analytici pripomínajú, že Slovensko môže skončiť podobne ako Grécko, ktoré sa ocitlo v hlbokej finančnej kríze kvôli nadmernému míňaniu. „Rovnako ako Grécko, aj Slovensko má veľký počet zamestnancov vo verejnom sektore s vysokými platmi. Napriek tomu, že máme nedostatok učiteľov, sestier a policajtov, verejná správa naďalej rastie,“ varujú analytici.
Rastúce dôchodky sú ďalším faktorom, ktorý zaťažuje štátny rozpočet. Za posledných päť rokov narástli výdavky na dôchodky o viac než 60 %. Tento trend sa podľa odborníkov nedá udržať bez ďalšieho zadlžovania krajiny.
Zadlžovanie krajiny naberá neudržateľné tempo
Slovensko čelí trvalým deficitom, ktoré dosahujú až 6 % HDP, a úroky na štátnom dlhu neustále rastú. Zatiaľ čo v roku 2023 boli úroky vo výške jednej miliardy eur, do roku 2028 sa očakáva, že dosiahnu takmer tri miliardy eur. Tento rastúci dlh núti vládu financovať aj základné výdavky, ako sú platy štátnych zamestnancov a dôchodky, zo štátneho dlhu.
Odborníci upozorňujú, že podobný vývoj mali aj Grécko, kde po období nadmerného míňania došlo k výraznému znižovaniu miezd a dôchodkov. „Aj na Slovensku nás čaká podobný scenár. Otázkou nie je, či to príde, ale kedy,“ varujú.
Slovensko má pred sebou náročnú cestu. Ak neprijme potrebné opatrenia včas, môže sa ocitnúť v ešte hlbšej finančnej kríze.
Redakcia Plénum.sk
