Soros vyzval, aby boli Východoeurópania v podstate využití ako potrava pre delá vyzbrojené zbraňami NATO, čo je vzhľadom na vývoj vojny na Ukrajine prezieravá predpoveď, píše John Cody pre spravodajský portál REMIX News
Keďže vojna na Ukrajine pokračuje, niet pochýb o tom, že ľudské obete sú pre Ukrajinu obrovské, vrátane pravdepodobne viac ako 100 000 vojakov, ktorí zahynuli v bojových operáciách. Bol však jeden muž, ktorý predpovedal mnohé z toho, čo sa v bitke na východe Európy stalo: George Soros.
Miliardár a finančník – oligarcha, často vykresľovaný ako humanista, presadzoval vo svojom diele z roku 1993 s názvom Smerom k novému svetovému poriadku tvrdú geopolitickú stratégiu: Budúcnosť NATO“. V diele načrtol, ako by mohli byť Východoeurópania využití ako „živá sila“ v nadchádzajúcich konfliktoch v snahe znížiť počet obetí v západných krajinách, čo by podľa Sorosa Západ na rozdiel od východu Európy politicky netoleroval.
„Spojené štáty by neboli vyzvané, aby pôsobili ako svetový policajt. Keď by konali, konali by v spolupráci s ostatnými. Mimochodom, kombinácia pracovnej sily z východnej Európy s technickými možnosťami NATO by výrazne posilnila vojenský potenciál partnerstva, pretože by znížila riziko vreciek na telá krajín NATO, ktoré je hlavným obmedzením ich ochoty konať. Toto je reálna alternatíva hroziaceho svetového chaosu,“ napísal Soros v článku.
Soros uznáva, že krajiny NATO nemajú chuť na „vrecia na mŕtvoly“, ale jeho vyjadrenie nepriamo naznačuje, že túto úlohu môžu plniť východoeurópania.
Zdá sa, že to, čo Soros opísal, sa vyvíja presne tak, ako predpovedal v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ukrajinskí vojaci vyzbrojení špičkovými zbraňami NATO aktívne bojujú proti Rusku, z ktorého sa Soros už v roku 1993 obával, že sa stane nacionalistickým národom, ktorý sa postaví proti globálnemu poriadku, ktorý presadzoval. Mocné západné krajiny majú potrebné zbrane a Ukrajina má ľudskú silu. Vzhľadom na to, že Soros už desaťročia vopred videl potenciál toho, čo by tento symbiotický súboj mohol priniesť na bojisku, pravdepodobne posilní jeho povesť vypočítavého – a možno bezohľadného – strategického mysliteľa.
Ako Soros predpovedal, zdá sa, že ukrajinská spoločnosť toleruje vysoký počet obetí v súčasnom konflikte s Ruskom. Počas vojny vo Vietname stratili USA v priebehu približne 10 rokov 58 220 ľudí, a napriek tomu sa vojna stretla so silným odporom americkej verejnosti. Napriek oveľa vyššiemu počtu mŕtvych za oveľa kratšie obdobie ukrajinská spoločnosť zaznamenala len málo protestov.
K nedostatku protestov na Ukrajine môže prispieť aj skutočnosť, že Ukrajina pozastavila činnosť väčšiny občianskej spoločnosti, zakázala opozičné strany a médiá, a dokonca postavila mimo zákon ruskú pravoslávnu cirkev. Ďalším kľúčovým faktorom v pohľade spoločnosti na konflikt je skutočnosť, že vojna sa odohráva na ukrajinskom území, čo je pre ukrajinských vojakov veľmi motivujúci faktor.
Všetky tieto ukrajinské telá si, samozrejme, vyžiadali veľkú daň pre Rusko, pretože cintoríny v krajine sa tiež plnia rovnako rýchlo alebo ešte rýchlejšie. Presné údaje o počte obetí na oboch stranách sú zatiaľ neoficiálne a pravdepodobne nepresné, ale vojna stojí obe krajiny veľa životov.
V tom istom článku Soros vyzval na „nový svetový poriadok“. Tento termín je v médiách establišmentu často zosmiešňovaný ako konšpiračná teória, ale Soros ho otvorene používa. Okrem toho je v článku nový svetový poriadok, po ktorom volá, pozoruhodne globalistický a centralizovaný. Inými slovami, presne ten typ nového svetového poriadku, pred ktorým jeho kritici, ako napríklad maďarský premiér Viktor Orbán, varujú už viac ako desať rokov.
„Jediným základom pre konanie je preto kolektívna bezpečnosť. A práve v tom spočíva problém. Rozpad sovietskeho impéria vytvoril problém kolektívnej bezpečnosti najvyššej závažnosti. Bez nového svetového poriadku nastane neporiadok, to je jasné. Ale kto bude pôsobiť ako svetový policajt? To je otázka, na ktorú treba odpovedať,“ napísal Soros.
Soros v článku uvádza niekoľko svojich teórií, pričom sa zmieňuje o otvorených a uzavretých spoločnostiach, ako aj o „teórii revolučnej zmeny“, ktorú podľa svojich slov aplikoval aj na finančné trhy. Miliardár opisuje, že rozpad Sovietskeho zväzu priniesol nové výzvy v oblasti globálnej bezpečnosti, ale aj príležitosti.
Pôvodným poslaním bolo brániť slobodný svet pred sovietskym impériom. Táto misia je zastaraná, ale rozpad sovietskeho impéria zanechal bezpečnostné vákuum, ktoré má potenciál zmeniť sa na „čiernu dieru“. Predstavuje to iný druh hrozby, než predstavovalo sovietske impérium. Krajiny NATO nie sú priamo ohrozené z tohto regiónu; nebezpečenstvo sa nachádza vo vnútri regiónu a týka sa rovnako podmienok vo vnútri štátov ako vzťahov medzi štátmi. Preto ak má NATO vôbec nejaké poslanie, je to projektovanie svojej moci a vplyvu do regiónu a toto poslanie sa najlepšie definuje v zmysle otvorených a uzavretých spoločností.
Uzavreté spoločnosti založené na nacionalistických princípoch predstavujú hrozbu pre bezpečnosť, pretože potrebujú nepriateľa, či už zvonku alebo zvnútra. Táto hrozba má však úplne iný charakter ako hrozba, na konfrontáciu ktorej bolo NATO vytvorené, a na boj proti tejto hrozbe je potrebný úplne iný prístup. Zahŕňa budovanie demokratických štátov a otvorených spoločností a ich začlenenie do štruktúry, ktorá vylučuje určité druhy správania.
Soros vo svojom článku tiež píše, že NATO sa predháňalo v udeľovaní členstva krajinám strednej a východnej Európy skôr, ako sa „Rusko zotaví“. Zdá sa, že Soros vidí NATO ako aktívny priestupok voči Rusku v čase, keď sa táto krajina ešte stále nachádzala v chaose po páde komunizmu.
„Krajiny strednej Európy sa dožadujú plného členstva v NATO čo najskôr, najlepšie skôr, ako sa Rusko zotaví. Rusko je proti, nie preto, že by prechovávalo nejaké plány na svoje bývalé impérium, ale preto, že nevidí žiadnu výhodu v súhlase. Jeho národná hrdosť bola zranená a je unavené z ústupkov bez zodpovedajúcich výhod,“ píše Soros.
Miliardár a aktivista v ňom predkladá aj niekoľko ďalších návrhov vrátane ponuky členstva Japonska v NATO, pričom jeho cieľom je vytvorenie „nového svetového poriadku“.
„Japonsko by malo byť požiadané o vstup do NATO. Potom by sme mali začiatky architektúry nového svetového poriadku. Je založený na Spojených štátoch ako zostávajúcej superveľmoci a na otvorenej spoločnosti ako organizačnom princípe. Pozostáva zo série aliancií, z ktorých najdôležitejšou je NATO a prostredníctvom NATO Partnerstvo za mier, ktoré obopína severnú pologuľu,“ píše.
