Zatiaľ čo v Českej republike mestské polície už takmer dve desaťročia legálne využívajú stacionárne radary na meranie rýchlosti a vyberanie pokút, slovenské samosprávy sa zatiaľ potýkajú s legislatívnou nejednoznačnosťou. Debata o rozšírení kompetencií obecných polícií na Slovensku sa vedie už roky, no k zásadnému posunu stále nedošlo.
V Česku systém prináša nielen vyššiu bezpečnosť na cestách, ale aj významný príspevok do obecného rozpočtu. Slovenské obce a mestá by radi nasledovali tento príklad, no zatiaľ im to bráni legislatíva a nejednotný výklad zákona, uvádza Pravda.sk
Radarov na cestách pribúda, no nie všetky slúžia na pokutovanie
Slovenskí vodiči sa čoraz častejšie stretávajú s rôznymi typmi radarov. Okrem prenosných zariadení používaných políciou sú bežné aj LED panely zobrazujúce aktuálnu rýchlosť. Tie však slúžia výhradne na preventívne účely a neumožňujú udeliť pokutu.
Ministerstvo vnútra plánuje nákup takmer 300 nových radarov a kamier, avšak ich nasadenie sa oneskorilo. Medzitým niektoré obce zvažujú vlastné investície do radarových systémov – ak by im to legislatíva umožňovala.
Kto má právomoc merať rýchlosť?
„Zatiaľ má takúto kompetenciu v samosprávach štát,“ uviedol pre Pravdu predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Dodáva, že obce aktuálne nemajú právny rámec na samostatné meranie rýchlosti a udeľovanie pokút.
Podľa Božika ZMOS už takmer dva roky rokuje s ministerstvom vnútra o možnosti, aby obce s vlastnou políciou mohli využívať radary aj na represívne účely. K posunu by mohlo dôjsť už tento rok – ministerstvo totiž pripravuje novelu zákona o obecnej polícii, ktorá má vstúpiť do platnosti od októbra 2024.
Odborníci: Možnosť tu je, ale podmienky sú prísne
Dopravný analytik Jozef Drahovský upozorňuje, že teoreticky obce už dnes môžu využívať radary, avšak musia splniť množstvo podmienok – vrátane získania povolení a dohody so štátnou políciou.
„Obce už v súčasnosti majú možnosť mať stacionárny radar, z ktorého pokuta pôjde do rozpočtu obce, ale musia splniť všetky náležitosti,“ uviedol Drahovský.
Zároveň však dodáva, že samosprávy často chcú rozhodovať o umiestnení radarov samy, pričom sa zameriavajú skôr na výnosnosť než na reálne rizikové úseky.
Rozpor v zákone o obecnej polícii
Prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZNOMPS) Slavomír Pavelčák sa domnieva, že zákon oprávňuje obecné polície riešiť aj priestupky týkajúce sa rýchlosti.
„Mestská polícia má oprávnenie objasňovať a v blokovom konaní prejednávať priestupky proti bezpečnosti cestnej premávky v rozsahu uvedenom v základných úlohách obecnej polície, t. j. aj za priestupky spočívajúce v porušení zákazu jazdy vyššou rýchlosťou ako vyznačenou na dopravnej značke, resp. stanovenou všeobecnou úpravou cestnej premávky,“ uviedol Pavelčák.
Drahovský však oponuje. Podľa neho mestská polícia síce môže rýchlosť kontrolovať, ale dôkazové materiály musí postúpiť štátnej polícii. V súčasnosti totiž nemá kompetenciu udeliť pokutu priamo.
Inšpirácia zo susedstva: Český model funguje
V Českej republike platí od roku 2006 jasne definovaný systém. Obecné polície môžu merať rýchlosť, ale len na úsekoch schválených Políciou Českej republiky – teda na miestach s preukázaným výskytom nehôd.
„Obecná polícia má oprávnenie merať rýchlosť iba na tých miestach, ktoré Polícia Českej republiky vopred vyhodnotí ako rizikové,“ vysvetlila Hana Malá z českého ministerstva vnútra.
Mesto Říčany, ktoré má len vyše 16-tisíc obyvateľov, prevádzkuje až 70 radarov a v roku 2022 na pokutách vybralo približne 2,5 milióna eur.
Podľa českého rezortu ide o osvedčený model, ktorý zvyšuje bezpečnosť a zároveň odbremeňuje štátnu políciu. Tento prístup by sa mohol stať inšpiráciou aj pre slovenské samosprávy, ak dôjde k zmene legislatívy.
Redakcia Plénum.sk
