Roky bola čokoláda považovaná najmä za kalorickú bombu plnú cukru. Nové vedecké štúdie však prinášajú úplne iný pohľad. Ukazuje sa, že najmä horká čokoláda s vysokým obsahom kakaa môže mať priaznivé účinky na zdravie srdca, mozgu, ale aj na celkovú pohodu.
Tajomstvo dlhovekosti ukryté v kakau?
Impulzom pre mnohé výskumy boli pôvodní obyvatelia ostrovov San Blas pri pobreží Panamy – Kuna. Vedci si všimli, že v tejto komunite sa zriedkavo vyskytujú srdcové choroby, mŕtvica, cukrovka či rakovina. Ako uviedla Marjorie McCullough z American Cancer Society:
„Infarkty, mŕtvice, cukrovka a rakovina sú medzi nimi oveľa menej rozšírené.“
Pozoruhodné je, že ostrovania Kuna denne vypijú viac ako päť šálok kakaa, čím prijmú približne 1880 mg flavonoidov – čo je niekoľkonásobne viac než priemerný denný príjem v západných krajinách.
Flavonoidy – prírodná zbraň pre zdravie
Kakao je zdrojom viacerých prospešných látok vrátane vitamínov skupiny B, tryptofánu a teobromínu, no práve flavonoidy získavajú v posledných rokoch najväčšiu pozornosť vedcov. Látky ako epikatechín či katechíny pomáhajú zlepšiť prietok krvi, znižujú hladinu cholesterolu a podporujú pružnosť ciev.
V štúdii Harvard Medical School, do ktorej sa zapojilo viac ako 21 000 seniorov, mali účastníci konzumujúci 500 mg kakaových flavonoidov denne o 15 % menej kardiovaskulárnych príhod a až o 27 % nižšiu úmrtnosť v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Mozog a pamäť pod vplyvom kakaa
Pravidelný príjem flavonoidov má pozitívny dopad aj na kognitívne funkcie. V experimente vedenom profesorom Ianom Macdonaldom z Nottinghamskej univerzity sa po vypití horkej čokolády preukázateľne zlepšil prietok krvi do mozgu. V ďalšej štúdii, ktorú podporila spoločnosť Mars, účastníci vo veku 50 až 67 rokov konzumovali počas troch mesiacov 900 mg flavonoidov denne. Výsledky ukázali výrazné zlepšenie pamäti – niektorí dosiahli výkonnosť zodpovedajúcu o 20–30 rokov mladším osobám.
„Jeden z účastníkov mal na začiatku štúdie pamäť typickú pre 60-ročného, no po troch mesiacoch dosahoval výsledky ako 30- alebo 40-ročný,“ uviedol vedúci výskumu Scott Small z Columbia University.
Čokoláda ako prírodný tlmič stresu
Psychologické výskumy potvrdili aj vplyv čokolády na zvládanie stresu. V štúdii z roku 2014 vedenej švajčiarskymi vedcami konzumovali účastníci tmavú čokoládu alebo placebo s rovnakou chuťou, no bez flavonoidov. Po simulovanom pohovore sa síce subjektívne cítili rovnako vystresovaní, ale tí, ktorí zjedli skutočnú čokoládu, mali v krvi výrazne menej stresových hormónov. Účinok bol silnejší u osôb s vyššou hladinou flavonoidov, čo naznačuje, že tieto látky môžu znižovať aktivitu nadobličiek.
Čokoláda a depresia – možné prepojenie
Horká čokoláda môže pomáhať aj pri depresívnych stavoch. V štúdii s viac ako 13 000 dospelými zistili vedci z Kanady a Veľkej Británie, že ľudia, ktorí počas 48 hodín zjedli aspoň kúsok horkej čokolády, mali o 70 % nižšie riziko výskytu príznakov depresie. Možným vysvetlením je prítomnosť fenyletylamínu – zlúčeniny známej svojím pozitívnym účinkom na náladu.
„Možno sa takto liečia sami,“ hovorí výskumníčka Sarah Jackson z University College London, pričom poukazuje na časté chute na čokoládu u depresívnych ľudí. Čokoláda totiž obsahuje tryptofán, ktorý telo premieňa na serotonín – hormón dobrej nálady.
Koľko čokolády je ešte zdravé?
Kľúčom k zdravotným benefitom je kvalita a množstvo. Čokoláda s obsahom kakaa nad 70 % poskytuje viac flavonoidov, ale zároveň aj viac kalórií – jedna tabuľka obsahuje približne 500 kcal. Profesor Curt Diehm z Heidelbergu odporúča ako bezpečné množstvo 25 gramov denne, teda asi štvrtinu tabuľky.
Zaujímavé je, že podľa americkej štúdie z roku 2012 mali ľudia, ktorí jedli čokoládu pravidelne, v priemere o 2–3 kg menej telesného tuku než tí, ktorí sa jej vyhýbali. Flavonoidy totiž môžu stimulovať tvorbu mitochondrií – „energetických elektrární“ buniek – a podporovať rýchlejší metabolizmus.
Ako skladovať čokoládu?
Pre zachovanie chuti a kvality je dôležité čokoládu správne skladovať. Ideálne je uchovávať ju na chladnom a suchom mieste, pri mierne nižšej teplote než je izbová, dobre zabalenú a mimo priameho svetla. Ak ju pred konzumáciou vyberiete z chladničky, nechajte ju postáť 15–30 minút. Pri dlhšom chladení sa totiž môže vytvoriť biely povlak – tzv. tukový kvet, ktorý je často mylne považovaný za pleseň.
Redakcia Plénum.sk
