Pod zámienkou potreby bojovať proti CO2 budeme nútení jesť hmyz a laboratórne mäso, mlieko a vajcia. Isté je, že to určite nie je tak pestrá strava, ako sa nám snažia nahovoriť.
Ak ste sa o túto problematiku trochu viac zaujímali, potom viete, že častá konzumácia hmyzu a umelého mäsa môže spôsobiť značné zdravotné problémy.
Hmyz sa primiešava aj do bežných potravín, takže ho nájdete prakticky vo všetkom od múky, cez chlieb, cestoviny, rôzne polotovary atď.
Niektoré krajiny síce pristúpili k označovaniu týchto výrobkov a nariadili ich samostatný predaj, ale ide len o niekoľko krajín. Zdá sa, že väčšina – vrátane Slovenska – zatiaľ nič podobné nerobí.
Isté však je, že nám chcú hmyz vnútiť pomaly, aby sme si naň zvykli. Preto zrejme prechádzame prvou fázou tohto zavádzania konzumácie hmyzu, ako sa uvádza v takmer rok starom článku na Agrárnom portáli.
A aké sú podľa portálu fázy postupného prijímania hmyzu?
Fáza 1: ROZKVITNUTIE (teraz) – približne 5 rokov – Trh takmer neexistuje a väčšina ľudí pociťuje odpor pri myšlienke konzumácie hmyzu. V spoločnosti sú silní odporcovia a silní zástancovia jedlého hmyzu. Táto emóciami nabitá situácia celej veci veľmi pomáha, pretože je dôležité o tejto téme hovoriť. Ľudia potrebujú čas, aby sa s myšlienkou konzumácie hmyzu vnútorne vyrovnali. V prvej fáze je hmyz pomerne drahou potravinou, a to najmä preto, že chov a spracovanie jedlého hmyzu je na úplnom začiatku. Na rozdiel od toho má konvenčná živočíšna výroba náskok tisícročí vývoja.
Fáza 2 PRIJATIE – 5 až 15 rokov – spoločnosť sa zmieruje so skutočným postavením hmyzu v potravinárskom priemysle a postupne sa zvyšuje pravdepodobnosť odmietania hmyzu ako potraviny. Počas tohto obdobia dochádza k radikálnemu zlacneniu až pod cenu kuracieho mäsa. S postupujúcim tlakom na ekologické správanie a udržateľnú produkciu potravín si už všetci uvedomujú, že hmyz je správna cesta. Hmyz sa dodáva ako prísada do rôznych suchých potravín, ako sú müsli tyčinky, sušienky, čipsy a podobne, a neskôr aj vo forme paštét, hamburgerov alebo polotovarov na rýchle varenie. Konzumácia hmyzu je trendom v podobnom rozsahu, ako sú v súčasnosti ekologické, vysokoproteínové, nízkosacharidové, raw alebo vegánske potraviny.
Fáza 3 RETENCIA – 15+ rokov – Hmyz má v potravinárskom priemysle nepopierateľné zastúpenie. S hmyzom sa stretávame v bežných potravinách a reštauráciách nielen kvôli jeho vysokej výživovej hodnote, ale aj preto, že je to najlacnejší mäsový výrobok na trhu. Do aktívneho veku vstupuje skupina ľudí, ktorí hmyz ochutnávali od detstva, a preto nemajú voči hmyzu žiadne predsudky. Chápu jeho nutričné a ekologické výhody a neváhajú ho konzumovať bez akýchkoľvek obmedzení.
Toľko k plánom na „zastaranie“ hmyzu. Tu musím zdôrazniť, že v predaji potravín z hmyzu nevidím najmenší problém. Kto chce, môže ich pokojne konzumovať.
Problém však vidím v tom, že tieto potraviny nie sú nijako viditeľne označené a podľa vyššie uvedených plánov sa hmyz pravdepodobne začne postupne dostávať do čoraz väčšieho množstva potravín.
Bez jasného označenia bude ťažké zistiť, či kupovaná potravina obsahuje hmyz – teda ak nechcete dešifrovať písmená „blcha“ a pamätať si latinské názvy všetkých už schválených druhov hmyzu.
Mnohí ľudia tak budú kupovať potraviny s hmyzom bez toho, aby o tom vedeli – najmä keď sa ceny týchto potravín porovnajú s ostatnými (pozri najmä fázu 2).
Aj preto EÚ odmieta nariadiť, aby potraviny s hmyzom boli nejakým spôsobom jasne a viditeľne označené a predávané na špeciálnych regáloch.
Jednotlivé krajiny sú tak nútené prijať vlastné zákony. Zatiaľ len Taliansko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko majú povinnosť predávať hmyz a potraviny z hmyzu na špeciálnych regáloch a s viditeľným označením.
Redakcia Plénum.sk
