Donald Trump, bývalý prezident USA, údajne uvažuje o návrhu na vytvorenie 800-míľovej demilitarizovanej zóny medzi Ruskom a Ukrajinou.
Tento plán, ktorý predstavil jeho tím, by mal prispieť k ukončeniu konfliktu, no zároveň vyvoláva množstvo otázok a kontroverzií.
Detaily návrhu
Demilitarizovaná zóna by mala byť pod dohľadom britských a európskych vojenských jednotiek, pričom Rusko by si ponechalo všetky územné zisky, ktoré na Ukrajine získalo.
Ukrajina by zároveň musela pristúpiť na zmrazenie hraníc a na 20-ročné zdržanie sa vstupu do NATO. USA by výmenou poskytli Ukrajine vojenskú podporu, aby zabránili obnove konfliktu zo strany Ruska. Financovanie a prevádzku nárazníkovej zóny by však museli zabezpečiť výlučne európski spojenci Ukrajiny, čím by sa minimalizovala angažovanosť amerických ozbrojených síl.
Odpoveď Ukrajiny a Západu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj návrh ostro odmietol a označil akékoľvek ústupky Rusku za „neprijateľné“ pre Ukrajinu a „sebevražedné“ pre Európu. Západné krajiny, ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko, deklarovali svoju podporu Ukrajine „tak dlho, ako to bude potrebné“. Na druhej strane Trumpov tím trvá na tom, že USA by sa nemali angažovať vo vojenskej ochrane Ukrajiny a že toto bremeno by mala niesť Európa.
Dôsledky pre geopolitiku
Podľa analytikov by realizácia tohto plánu mohla viesť k vážnemu narušeniu vzťahov medzi Washingtonom a Európou. Zároveň by oslabenie jednotného postupu Západu mohlo motivovať Čínu k rozšíreniu svojho vplyvu v Ázii. Kritici varujú aj pred možnými dôsledkami pre NATO, ktorého legitimitou by takýto krok mohol otriasť.
Trump tvrdí, že ak by bol prezidentom, vojna medzi Ruskom a Ukrajinou by nikdy nezačala. Jeho potenciálny plán však vyvoláva otázky, ako by chcel dosiahnuť dohodu bez nátlaku na Kyjev a prípadného zníženia americkej vojenskej pomoci Ukrajine.
V skratke
Donald Trump navrhuje vytvorenie demilitarizovanej zóny medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá by zastavila konflikt, no za cenu územných ústupkov Ukrajiny. Náklady a dohľad by mali niesť európski spojenci, zatiaľ čo USA by zabezpečili len zbrojnú podporu. Návrh čelí kritike zo strany Kyjeva a Západu, ktorí varujú pred oslabením jednoty NATO a rizikom geopolitických dôsledkov.
