Slovenský parlament po intenzívnych diskusiách oficiálne vyjadril dôveru vládnemu kabinetu Roberta Fica. Rozhodujúce hlasovanie, ktoré podporilo 78 koaličných zákonodarcov, uzavrelo mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR. Táto politická povinnosť bola priamym dôsledkom prekonania kritickej hranice verejného dlhu a čerstvého verdiktu Ústavného súdu SR, ktorý nenechal vláde priestor na ďalšie odklady.
V skratke
- Vláda Roberta Fica úspešne prešla hlasovaním o dôvere, keď ju podporilo 78 koaličných poslancov, zatiaľ čo 54 bolo proti.
- Povinnosť požiadať o mandát vyplynula z faktu, že verejný dlh SR dosiahol kritických 59,7 % HDP a dostal sa do najvyššieho sankčného pásma.
- Kabinet predložil žiadosť do parlamentu bezodkladne po tom, ako Ústavný súd SR rozhodol, že tak musí urobiť okamžite po splnení zákonných podmienok.
Osemhodinový maratón s ostrou kritikou opozície
Hlasovanie o dôvere bolo jediným bodom programu 60. mimoriadnej schôdze, no cesta k nemu trvala približne osem hodín. Rozprave dominovali najmä opoziční poslanci, ktorí podrobili vládnu koalíciu tvrdej kritike. Kabinetu vyčítali najmä neefektívne zvládanie konsolidácie verejných financií a prehlbujúce sa ekonomické problémy krajiny.
Opozícia zároveň poukázala na to, že premiér predstúpil pred plénum s niekoľkomesačným oneskorením. Povinnosť iniciovať toto hlasovanie totiž vznikla už v novembri minulého roka, kedy kabinetu vypršala dvojročná ochranná lehota pred najprísnejšími sankciami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (takzvanej dlhovej brzdy).
Fico bráni konsolidáciu a ukazuje na predchodcov
Premiér Robert Fico vo svojom úvodnom prejave obvinenia opozície dôrazne odmietol. Argumentoval tým, že jeho kabinet robí v oblasti ozdravovania verejných financií dobrú prácu, čo podľa jeho slov pozitívne vníma aj Európska komisia.
Súčasný stav ekonomiky pripísal predchádzajúcim vládam. Podľa premiéra totiž súčasné vedenie štátu zdedilo slovenské financie v historicky najhoršom stave v rámci celej Európskej únie. Fico označil kritické vyjadrenia opozičných lídrov za zavádzajúce a odkázal na oficiálne štatistické ukazovatele, ktoré majú potvrdzovať správnosť vládnych krokov.
Rozbuška menom Eurostat a zásah Ústavného súdu
Ekonomický tlak na vládu definitívne potvrdil európsky štatistický úrad Eurostat v októbri 2025, keď verifikoval, že dlh Slovenska sa vyšplhal na 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To krajinu automaticky uvrhlo do najprísnejšieho sankčného pásma dlhovej brzdy.
Keďže exekutíva ani po tomto kroku o dôveru nežiadala, opozícia sa obrátila na Ústavný súd SR so žiadosťou o jasný výklad zákona. Súd dal opozícii za pravdu a rozhodol, že kabinet nemôže s procedúrou vyčkávať.
„Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie vlády SR smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda SR povinná sa riadiť,“ vysvetlil vo svojom stanovisku Ústavný súd.
Robert Fico priznal, že pôvodným plánom bolo spojiť hlasovanie o dôvere s prerokovávaním štátneho rozpočtu na ďalší rok. Rozhodnutie súdnej autority však rešpektoval. Vláda preto schválila potrebný návrh na mimoriadnom stredajšom zasadnutí a okamžite ho doručila do parlamentu, čím sa proces spečatenia vládneho mandátu definitívne uzavrel.
