Európska komisia pochybila, rozhodol súd. SMS správy medzi predsedníčkou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru musia byť sprístupnené verejnosti.
Tribunál Súdneho dvora Európskej únie dnes vydal prelomový verdikt, ktorým zrušil rozhodnutie Európskej komisie zamietnuť sprístupnenie textových správ medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Tieto správy sa týkali rokovaní o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19, pričom celý kontrakt mal hodnotu viac ako 20 miliárd eur.
Podnet podala investigatívna novinárka Matina Stevis z denníka The New York Times, ktorá žiadala prístup k dokumentom na základe pravidiel EÚ o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadosť sa týkala obdobia od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. Komisia pôvodne odmietla správy sprístupniť s odôvodnením, že nimi nedisponuje. Tento postoj však súd považoval za nepostačujúci a v rozpore s pravidlami transparentnosti.
„Komisia túto žiadosť odmietla s odôvodnením, že dokumenty, ktorých sa týka, nemá k dispozícii,“ uviedol súd v oficiálnom stanovisku. Následne však uznal, že novinárka predložila dôkazy, ktoré existenciu výmeny správ podporujú. Podobné dôkazy poskytla neskôr aj samotná Komisia, čím podľa súdu „vyvrátila predpoklad, že tieto dokumenty neexistujú.“
Súd zároveň kritizoval Komisiu za to, že neposkytla dôveryhodné vysvetlenie, prečo správy nie sú dostupné – či už boli vymazané, automaticky zmazané, alebo či bol napríklad vymenený mobilný telefón predsedníčky. Inštitúcie EÚ majú podľa súdu povinnosť umožniť verejnosti prístup k dokumentom, ktoré majú k dispozícii, a to v čo najväčšej miere.
Komisia v reakcii na rozsudok uviedla, že verdikt akceptuje, podrobne ho preskúma a pripraví nové rozhodnutie, ktoré bude obsahovať lepšie vysvetlenie svojich krokov. Zdôraznila však, že otázka transparentnosti je pre ňu a jej predsedníčku „zásadne dôležitá“.
Celý prípad, ktorý sa v médiách často označuje ako Pfizergate, otvoril otázky o otvorenosti a zodpovednosti európskych inštitúcií. Podľa Nicka Aliossu z Transparency International Europe ide o jasný príklad rozporu medzi rétorikou a reálnym uplatňovaním princípov transparentnosti:
„Prípad Pfizergate je nejnázornejším príkladom dôsledného rozporu medzi uplatňovaním transparentnosti zo strany predsedníčky EK a jej rétorikou,“ citoval portál Politico.
Ursula von der Leyenová sa k samotnému obsahu správ nikdy verejne nevyjadrila. Jej obhajcovia tvrdia, že v čase zdravotnej krízy konala rozhodne a zabezpečila dostatok vakcín pre všetky členské krajiny EÚ. Podľa Politico ide o zložité rozhodnutie s obrovským politickým a finančným významom. Napriek tomu, že zmluvy boli podpísané, detaily ostávajú v mnohých prípadoch nejasné.
Pfizer mal počas rokovaní údajne zvýšiť cenu vakcín, pričom Únia nakoniec zakúpila obrovské množstvo dávok, z ktorých veľká časť bola nevyužitá a zlikvidovaná. Niektoré členské štáty, ktoré odmietli zaplatiť za ďalšie vakcíny, čelili žalobám zo strany spoločnosti Pfizer.
V skratke:
- Tribunál EÚ zrušil rozhodnutie Európskej komisie, ktorá odmietla sprístupniť SMS správy medzi von der Leyenovou a Pfizerom.
- Súd rozhodol, že Komisia neposkytla dostatočné dôvody na odmietnutie a musí byť transparentnejšia.
- Celý prípad, známy ako Pfizergate, vyvoláva otázky o zodpovednosti a otvorenosti vedenia EÚ.
- Ursula von der Leyenová sa k obsahu správ verejne nevyjadrila, no jej kroky boli obhajované ako nevyhnutné v čase krízy.
- Zmluva s Pfizerom mala hodnotu vyše 20 miliárd eur, no podrobnosti zostávajú čiastočne utajené.
