Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predložil parlamentu prelomový návrh zákona o vybudovaní Národného panteónu. Tento krok, ktorý má zjednotiť historickú pamäť krajiny, prichádza uprostred bezprecedentnej diplomatickej krízy medzi Kyjevom a Varšavou. Napätie vyvolali hlboké nezhody ohľadom interpretácie historických zásluh a zločinov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
Panteón ako odpoveď na kritiku: Nikto nám nebude diktovať, koho si vážiť
Prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne predstavil iniciatívu počas osláv Dňa ústavy. Nové pietne a historické miesto má pod záštitou štátu zhromaždiť osobnosti, ktoré v rôznych storočiach formovali a bránili ukrajinskú štátnosť, informuje onet.pl
Nechcete zmeškať to najdôležitejšie?
Majte tie najlepšie články z Plenum.sk priamo vo svojom telefóne zadarmo. Pridajte si nás do Google zdrojov a buďte v obraze skôr ako ostatní.
„Nikto a nikdy nám nebude diktovať, ako máme žiť, ako hovoriť, koho milovať, komu byť vďační a akých hrdinov si uctievať,“ vyhlásil rázne Zelenskyj, ktorého citovala agentúra Interfax.
Podľa ukrajinskej hlavy štátu je zachovanie pamäte v panteóne vyjadrením sebaúcty moderného štátu, ktorý chráni právo svojich občanov na vlastnú národnú identitu. Mená padlých a zaslúžilých bojovníkov budú podľa neho zapísané s najvyššou úctou a náležitou štátnou starostlivosťou.
Vyznamenania v balíku: Keď diplomaciu nahradia kuriéri
Súčasná iniciatíva je priamou reakciou na ostrú diplomatickú roztržku s Poľskom. Tá prepukla na konci mája, keď Zelenskyj premenoval Samostatné centrum špeciálnych operácií „Sever“ a udelil mu čestný názov „Hrdinov UPA“. Svoj krok zdôvodnil snahou o „obnovovaniu historických tradícií národného vojska a s prihliadnutím na príkladné plnenie zverených úloh pri obrane územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny“.
Reakcia Varšavy bola okamžitá a nekompromisná. Krok kritizovali poprední poľskí politici vrátane premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza. Predseda poľského Inštitútu národnej pamäti (IPN) Karol Nawrocki zašiel ešte ďalej a inicioval odobratie Radu bielej orlice Zelenskému. Ukrajinský prezident reagoval promptne a vyznamenanie poslal späť do Varšavy prostredníctvom kuriérskej služby.
Gesto solidarity s prezidentom následne prejavili aj bývalí ukrajinskí prezidenti Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Petro Porošenko, ktorí sa taktiež vzdali Radu bielej orlice. Ďalších poľských štátnych vyznamenaní sa zriekli minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, šef ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Ihor Žovkva a veľvyslanec v Poľsku Vasyl Bodnar. Na druhej strane predseda poľskej strany PiS Jarosław Kaczyński oznámil, že vráti ukrajinský Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho, ktorý dostal v roku 2022.
Dva pohľady na spoločnú históriu
Roztržka sa už stihla preniesť aj do praktickej roviny bilaterálnych vzťahov. Prezident Zelenskyj spolu s ministrom zahraničných vecí Sybihom demonštratívne zrušili svoju účasť na Konferencii pre obnovu Ukrajiny v Gdansku. Atmosféru neupokojil ani predošlý krok ukrajinských úradov, ktoré do vlasti previezli popol Andrija Melnyka, jedného z lídrov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN).
Historická trauma spojená s činnosťou UPA zostáva najcitlivejším bodom poľsko-ukrajinských vzťahov. Poľskí historici dokumentujú, že v júli 1943 jednotky UPA vykonali koordinované útoky na približne 150 poľských obcí na Volyni. Tieto udalosti sú v Poľsku označované za volynskú genocídu, pričom za hlavných vinníkov sú považovaní členovia banderovskej frakcie OUN a jej podriadenej armády UPA.
Pre Ukrajincov, ktorí momentálne čelia ruskej agresii, však majú tieto organizácie diametrálne odlišný význam. V ich historickom naratíve dominujú ako symboly neúnavného zápasu za nezávislosť a dlhoročného povojnového odporu voči sovietskemu režimu.
