Určite veľa ľudí napadlo, čo robiť, ak neúmyselne poškodia tovar v obchode. Sme povinní uhradiť náklady na poškodený výrobok? Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoduchá, ako sa môže zdať. Pozrime sa teda, čo na túto tému hovorí Občiansky zákonník.
Stáva sa, že pri nákupe bez ohľadu na našu vôľu dôjde k poškodeniu tovaru. Môže ísť o náhodné odtrhnutie rúčky pohára, neúmyselné rozbitie sklenenej fľaše alebo rozdrvenie paradajky. Takéto situácie sú akousi skúškou našej slušnosti.
Ak po takomto incidente začneme panikáriť, obzeráme sa po prípadných svedkoch a potom schováme poškodený tovar na vzdialenejšom konci regálu, v tomto teste určite prepadáme. Navyše, ako zdôrazňuje Občiansky zákonník, takéto správanie je často úplne zbytočné.
Je za rozbitú nádobu zodpovedný zákazník alebo obchod?
Podľa zásady ex delicto obsiahnutej v OZ: „Kto inému svojím zavinením spôsobil škodu, je povinný ju nahradiť.“ Tento princíp, aj keď je všeobecný a nepresný, je východiskom pre ďalšie úvahy. Jasne však nevysvetľuje, kto má znášať náklady na tovar poškodený v predajni. Preto musíme hľadať ďalšie objasnenie. Potom narazíme na článok 546 toho istého kódexu, ktorý hovorí:
Tieto dve ustanovenia nám ukazujú, že zodpovednosť za poškodený tovar nie vždy nesie zákazník . Ak máme pochybnosti, či sme zodpovední za poškodenie tovaru, nemali by sme hneď súhlasiť s úhradou nákladov. V takejto situácii by sme mali počkať, kým sa vec objasní, napríklad pomocou nahrávok zo sledovania.
Ako interpretovať tieto ustanovenia v praxi?
Samozrejme, domáhať sa svojich práv v takýchto situáciách nie je vždy jednoduché a príjemné. Ak sme napríklad rozbili krčah hodením do koša z veľkej výšky, je to určite naša chyba a žiadny súd by si to nevyložil inak.
Situácia sa však skomplikuje, keď nie je jasná postupnosť príčin a následkov. Ak je napríklad na jednej polici priveľa vecí a napriek nášmu úsiliu niektoré spadnú na zem, je to pravdepodobne chyba obchodu. V takomto prípade by sme nemali znášať náklady na poškodený tovar.
