Ruský zbraňový arzenál sa opäť dostal do centra medzinárodnej pozornosti po tom, čo Moskva potvrdila nasadenie kontroverzného raketového systému Orešnik na Ukrajine. Táto hypersonická balistická strela stredného doletu, teoreticky schopná niesť jadrové hlavice, vyvolala okamžitú vlnu ostrej kritiky zo strany európskych lídrov vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Prečo táto nová zbraň vyvoláva taký rozruch a aké sú jej skutočné technické parametre v boji?
V skratke
- Ruská balistická raketa Orešnik dokáže spoľahlivo zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 3 000 až 5 500 kilometrov, čím priamo ohrozuje drvivú väčšinu európskeho kontinentu.
- Zbraň dosahuje hypersonickú rýchlosť Mach 10, čo podľa predstaviteľov Kremľa takmer úplne znemožňuje jej zachytenie súčasnými modernými systémami protivzdušnej obrany.
- Hoci je strela technologicky prispôsobená na nesenie jadrových hlavíc, jej doterajšie reálne nasadenie na ukrajinskom území zahŕňalo výlučne len konvenčnú muníciu.
Zrodenie a prvé nasadenie na bojisku
Raketový systém Orešnik (ktorého názov v preklade znamená „lieska“) si svet prvýkrát všimol v roku 2024 počas masívneho útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Od tohto momentu sa zbraň zaradila medzi najviac analyzované a prísne sledované položky v inventári Kremľa. Nedávne nočné útoky na ukrajinské ciele opäť rozprúdili debaty o jej reálnom ničivom potenciáli, píše euronews
Zástupcovia Európskej únie spoločne s francúzskym lídrom Emmanuelom Macronom tieto vojenské kroky ostro odsúdili. Ruský prezident Vladimir Putin má však na vec iný pohľad a samotný raketový systém označil za „najmodernejšiu“ zbraň. Tá je podľa jeho slov schopná prenášať viaceré bojové hlavice naraz a letieť nedosiahnuteľnou hypersonickou rýchlosťou.
Aký je skutočný dolet a palebná sila?
Oficiálna ruská vojenská klasifikácia radí Orešnik do kategórie balistických rakiet stredného doletu. V praxi to znamená, že dokáže prekonať vzdialenosť od 3 000 do 5 500 kilometrov. Vďaka tomuto taktickému parametru sa podľa armádnych veliteľov v Moskve nachádza v jej dosahu takmer celá Európa. Zbraň pritom neoperuje len z ruského územia – líder Alexander Lukašenko potvrdil, že rakety už boli rozmiestnené aj v susednom Bielorusku.
Čo sa týka samotnej výzbroje, ruskí predstavitelia otvorene deklarujú schopnosť systému niesť jadrový náklad. Vojenskí analytici súhlasia a predpokladajú, že v budúcnosti môže byť raketa skutočne vybavená atómovými hlavicami. Počas prvého úderu na mesto Dnipro však s najväčšou pravdepodobnosťou využila iba nejadrové alebo cvičné nálože.
Zaujímavosťou sú tvrdenia o ničivej sile dopadu. Vladimir Putin vyhlásil, že kinetický náraz rakety generuje extrémne teplo a dokáže likvidovať aj hlboko chránené podzemné ciele. Ukrajinské úrady však po prvotnom útoku v Dnipre hlásili len relatívne obmedzené a lokálne viditeľné škody.
Prečo je pre protivzdušnú obranu nočnou morou?
Kľúčovým faktorom, ktorý robí z tejto zbrane taktickú výzvu, je jej extrémna letová rýchlosť. Kremeľ uvádza, že strela prekonáva vzdialenosti rýchlosťou približne Mach 10, čo zodvodá zhruba desaťnásobku rýchlosti zvuku. Ruská strana sa spolieha na to, že pri takomto extrémnom tempe je pre dnešné protiraketové dáždniky nemožné projektil včas zamerať a zneškodniť.
Experti z rešpektovaného projektu Missile Threat, ktorý spadá pod Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), však túto rétoriku miernia. Vo svojej analýze upozorňujú, že „nie je vôbec neobvyklé“, ak balistické rakety alebo ich návratové moduly dosahujú počas zostupu hypersonické rýchlosti.
