Je pleseň na potravinách dôvodom na paniku? Zistite, ktoré výrobky možno zachrániť a ktoré by mali ísť do koša, aké sú účinky plesní a ako im účinne predchádzať. Prečítajte si praktické tipy, ktoré vám pomôžu bezpečne skladovať potraviny a vyhnúť sa zbytočným zdravotným rizikám.
Plesne na potravinách sú problémom, s ktorým sa mnohí z nás stretávajú denne. Hoci máme často tendenciu vyhadzovať výrobky so stopami plesní, stojí za to zvážiť, či je to vždy nevyhnutné. Sú všetky druhy plesní nebezpečné? Je bezpečné konzumovať potraviny po odstránení napadnutej časti? V tomto článku odhalíme fakty a mýty o plesniach na potravinách, aby ste sa mohli v kuchyni rozhodovať na základe informácií.
Čo je to pleseň?
Pleseň je druh huby, ktorá rastie vo forme mnohobunkových vlákien. Je to saprofytický organizmus, čo znamená, že sa jej darí na odumretých organických látkach, ako sú potraviny. Plesne sa šíria prostredníctvom spór, ktoré sa prenášajú vzduchom a môžu sa usadzovať na potravinách, čím podporujú ich rozklad. Hoci sa niektoré plesne používajú pri výrobe potravín, mnohé z nich môžu byť pri nadmernej konzumácii zdraviu škodlivé.
Fakty a mýty o plesniach na potravinách
Plesne na potravinách vyvolávajú mnoho otázok, preto je užitočné rozlišovať medzi faktami a mýtmi. Jedným z obľúbených mýtov je presvedčenie, že odstránením viditeľnej plesne sa potraviny stanú bezpečnými – nie je to pravda, pretože pleseň môže preniknúť hlbšie a neviditeľne kontaminovať výrobok. Ďalším mýtom je presvedčenie, že všetky druhy plesní sú škodlivé. V skutočnosti sú niektoré plesne, ako napríklad plesnivé syry, neškodné a dokonca žiaduce. Faktom však je, že niektoré plesne produkujú toxíny, ako napríklad mykotoxíny, ktoré sú nebezpečné pre zdravie, preto je potrebné byť opatrný pri konzumácii infikovaných potravín.
Je konzumácia potravín s plesňami v poriadku?
Konzumácia potravín s plesňami nie je vždy bezpečná. V prípade tvrdých syrov, zeleniny a ovocia s hrubou kôrou môže stačiť odstrániť pleseň spolu s okrajom čistej časti. Pri mäkkých potravinách, ako je chlieb, džemy alebo mäkké syry, však môže pleseň preniknúť hlbšie a kontaminovať celú potravinu. V takýchto prípadoch je najlepšie napadnutý výrobok zlikvidovať, aby sa predišlo riziku požitia toxínov, ako sú napríklad už spomínané zdraviu škodlivé mykotoxíny.
Plesne a fermentované potraviny
Niektoré plesne zohrávajú kľúčovú úlohu pri výrobe bezpečných a chutných fermentovaných potravín. Príkladom sú plesňové syry ako rokfort, gorgonzola a brie , ktoré získavajú svoju charakteristickú chuť vďaka plesniam Penicillium roqueforti a Penicillium camemberti. Ďalším príkladom je fermentácia údenín, ako je saláma, kde plesne vytvárajú ochrannú vrstvu a ovplyvňujú zrenie a chuť. V prípade sójovej omáčky sa do procesu fermentácie často pridáva pleseň Aspergillus oryzae, ktorá jej dodáva hlbokú chuť umami.
Je zaujímavé, že plesne používané pri výrobe plesňových syrov sú takou cennou a jedinečnou surovinou, že niektoré z nich sú zákonom chránené ako regionálne výrobky, napr. rokfort sa musí vyrábať vo Francúzsku. Treba však pripomenúť, že plesne, ktoré sa spontánne vyvíjajú na potravinách skladovaných doma, sú škodlivé a nemali by sa konzumovať.
Ako rozpoznáte škodlivé plesne?
Škodlivé plesne majú často zelenú, čiernu alebo bielu farbu a môžu vydávať nepríjemný zápach. Príkladmi škodlivých plesní sú Aspergillus, Penicillium a Stachybotrys, ktoré produkujú toxické látky, ako sú vyššie uvedené mykotoxíny. Ak na potravinách spozorujete pleseň, ktorá vyzerá alebo zapácha podozrivo, najlepšie je celý infikovaný výrobok alebo jedlo vyhodiť, aby ste sa vyhli riziku otravy a iných zdravotných problémov.
Zdravotné účinky požitia plesní
Konzumácia plesní môže mať rôzne zdravotné účinky v závislosti od typu plesne a množstva skonzumovanej potraviny. Niektoré plesne produkujú mykotoxíny, ktoré sú pre organizmus škodlivé a môžu viesť k otrave jedlom, poškodeniu pečene, obličiek a dokonca k zvýšenému riziku vzniku rakoviny. Príznaky otravy plesňami môžu zahŕňať bolesti brucha, nevoľnosť, zvracanie, hnačku a alergické reakcie, ako sú vyrážka alebo ťažkosti s dýchaním. V zriedkavých prípadoch môžu plesne viesť k infekciám dýchacích ciest, najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Z tohto dôvodu je dôležité vyhýbať sa konzumácii výrobkov s viditeľnými známkami plesní, aby sa predišlo možným zdravotným rizikám.
Ako zabrániť vzniku plesní na potravinách?
Aby ste predišli plesniam na potravinách, kľúčové je správne skladovanie potravín. Potraviny uchovávajte na suchom a chladnom mieste, najlepšie v chladničke, ktorá spomaľuje rast plesní. Ovocie a zeleninu uchovávajte v oddelených nádobách, aby sa rýchlejšie nepokazili. Na sypké výrobky, ako je múka a krupica, používajte vzduchotesné nádoby. Pravidelne kontrolujte svoje zásoby a odstraňujte pokazené potraviny, aby ste zabránili šíreniu plesní na iné výrobky.
Zaujímavosti o plesniach
Plesne zohrali kľúčovú úlohu v histórii medicíny, keď Alexander Fleming v roku 1928 objavil penicilín, prvé antibiotikum. Fleming si všimol, že pleseň Penicillium notatum potláča rast baktérií v jeho Petriho miskách, čo spôsobilo revolúciu v liečbe bakteriálnych infekcií a zachránilo milióny životov. Tento objav pripravil pôdu pre vývoj moderných antibiotík, ktoré sa dodnes vyrábajú na báze rôznych kmeňov plesní.
Treba však znovu zdôrazniť, že plesne, ktoré sa objavujú na potravinách v domácom prostredí, sú úplne iné a nebezpečné. Konzumácia plesnivých potravín z domácnosti vždy predstavuje riziko, a preto by ste sa jej mali vyhnúť.
Plesne na potravinách sú bežným problémom, ktorý predstavuje vážne zdravotné riziko. Hoci niektoré druhy plesní sú bezpečné, väčšina by mala byť dôvodom na obavy. Konzumácia potravín s plesňou môže mať vážne zdravotné následky, ako napríklad otravu alebo alergické reakcie. Preto je dôležité vedieť, ako rozpoznať pleseň a vyhnúť sa jej, ako aj ako správne skladovať potraviny, aby ste predišli vzniku plesní. Vďaka týmto jednoduchým pravidlám môžeme chrániť svoje zdravie a každý deň si vychutnávať čerstvé produkty.
