Odhady strednej dĺžky života sú dôležitým nástrojom na sledovanie blahobytu spoločnosti, ale pre tvorcov politík sú tieto trendy tiež zásadné pri tvorbe vládnych politík.
Napríklad Francúzsko rieši problém dlhšieho života obyvateľstva a z toho vyplývajúceho zaťaženia systému sociálneho zabezpečenia. Francúzska vláda sa v snahe riešiť túto výzvu snaží – s veľkým odporom – prijať sériu reforiem zameraných na zvýšenie veku odchodu do dôchodku a podporu jednotlivcov, aby pracovali dlhšie.
Kto žije najdlhšie v EÚ?
Podľa údajov Eurostatu, štatistického úradu EÚ, bola v roku 2021 priemerná dĺžka života pri narodení v EÚ 80,1 roka, ale najnovšie údaje sú v porovnaní s rokmi 2020 a 2019 relatívne nižšie, pravdepodobne v dôsledku náhleho zvýšenia úmrtnosti v dôsledku pandémie COVID-19.
V roku 2019 dosiahla očakávaná dĺžka života pri narodení historicky najvyššiu hodnotu 81,3 roka, ale potom v roku 2020 klesla na 80,4 roka.
Napriek miernemu zhoršeniu – z ktorého sa pravdepodobne čoskoro spamätáme – má hranica dlhovekosti stúpajúcu tendenciu od začiatku roka 2000, keď EÚ začala zaznamenávať údaje, a z oficiálnych štatistík vyplýva, že od 60. rokov 20. storočia sa priemerná dĺžka života zvyšuje v priemere o viac ako dva roky za desaťročie.
Celkovo v celom bloku žijú ženy dlhšie ako muži (82,9 roka oproti 77,2 roka v roku 2021), ale ľudia v niektorých krajinách – a dokonca aj regiónoch – žijú dlhšie ako ostatní.
Rovnako nie všetky národy zaznamenali v priebehu rokov rovnaký pokrok – alebo v niektorých konkrétnych prípadoch recidívu – v odhadoch priemernej dĺžky života.
Krajinou s najvyššou očakávanou dĺžkou života pri narodení je Španielsko s priemerom 83,3 roka, za ktorým nasledujú Švédsko (83,1 roka), Luxembursko a Taliansko (obe krajiny 82,7 roka).
Najnižšia dĺžka života sa predpokladá v Bulharsku (71,4 roka), Rumunsku (72,8 roka) a Lotyšsku (73,1 roka).
Slovensko je medzi najhoršími krajinami a vek dožitia v roku 2021 je u nás 74,6 roka človeka.
Redakcia Plénum.sk
