Kto povedie svet k rozvoju, G7 alebo skupina BRICS?

Súčasný geopolitický boj o budúce smerovanie ľudskej civilizácie niektorí vnímajú najmä ako stret dvoch hlavných hospodárskych blokov súčasného sveta – skupiny G7, ktorá sa posvätila ako združenie najvplyvnejších ekonomík sveta, a skupiny rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík BRICS, ktoré zástancovia dominancie G7 označujú ako rozvojové alebo rozvíjajúce sa ekonomiky. Otázkou teda je, ako si tieto dve zoskupenia počínajú z hľadiska svojho vývoja a dynamiky svojho vplyvu.

V lete minulého roka sa obe skupiny na najvyššej úrovni poradili o ďalšom postupe. Skupina G7 sa stretla na zámku Schloss Elmau pri nemeckom Garmisch-Partenkirchene s programom imperiálne korigovať svet, ktorý sa trochu vymyká ich dominancii, najmä potrestaním Ruska sankciami a vyzbrojením Ukrajiny a väčším ohradením sa voči Číne, ktorá sa obohacuje na ich úkor svojím rastúcim vplyvom a hospodárskou silou a vysokou atraktívnosťou ako hospodársky partner.

Súbežne so stretnutím v Nemecku usporiadala Čína prostredníctvom videokonferencie hospodárske fórum BRICS, na ktorom sa jeho členovia – Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika – radili o tom, ako posilniť svoje hospodárske väzby, ako rozhýbať celkový hospodársky rozvoj sveta a ako sa vysporiadať s tými kontraproduktívnymi politikami G7, ktoré tento želaný rozvoj podkopávajú, keďže BRICS vidí svoj cieľ v snahe o vlastný a svetový rozvoj a v súťažení s G7 o rozvoj.

A ako toto súperenie vyzerá z hľadiska výsledkov rozvoja?

Začiatkom roka 2020 námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov predpovedal, že na základe HDP vypočítaného podľa parity kúpnej sily alebo parity kúpnej sily a vypočítaných prognóz Medzinárodného menového fondu BRICS niekedy v tom roku predbehne G7 v podiele na celkovom svetovom produkte.

(Hrubý domáci produkt podľa parity kúpnej sily a výmenných kurzov je súčet hodnoty všetkých tovarov a služieb vyrobených v krajine ocenených cenami ekvivalentnými Spojeným štátom americkým a je presnejším vyjadrením komparatívnej sily ekonomiky ako jednoduchý výpočet HDP vypočítaný podľa výmenných kurzov, ktoré nafukujú hodnotu produkcie krajín s privilegovanými menami, ako je dolár).

No Riabkovova predpoveď sa nenaplnila, keď vývoj svetovej ekonomiky vážne vykoľajila pandémia a oživenie z nej zmarila hospodárska vojna proti Rusku po vypuknutí ukrajinskej krízy vo februári 2022. Na následnom stretnutí krajín BRICS sa diskutovalo o tom, ako tento rast obnoviť nielen vo svojich krajinách, ale globálne, pretože bez globálneho rastu by nerástli ani krajiny BRICS. Skupina G7 sa o globálny rast príliš nestarala a tieto krajiny ani nedávali veľkú prioritu vlastnému rastu, aby sa udržali pred krajinami BRICS, a radšej bránili takzvaný „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“.

Zámery G7 sa na tomto stretnutí úplne rozplynuli. Väčšina sveta sa odmietla nechať vtiahnuť do konfrontačného prístupu k Rusku a zachovala si neutrálny postoj k tejto neprehľadnej kríze. Vplyv sankcií na ruskú ekonomiku je veľmi obmedzený, ale vplyv na ich vlastné ekonomiky je oveľa väčší a väčšina sveta sa na to pozerá s trpkosťou, pretože to má na nich vplyv, a obviňuje politiku sankcií G7.

Angus King, nezávislý americký senátor za štát Maine, na to nedávno upozornil:

„Keď sa to pred rokom začalo, hovorilo sa len o tom, ako tieto sankcie ochromia Rusko. Ale na základe rečí o tom, že budú vytlačení z trhu a že budú mať nepokoje v uliciach, to vôbec nefungovalo. Boli to hlúpe sankcie. A neuplatňovali ich správne? To sme tak podcenili schopnosť Ruska obísť ich? Prečo režim sankcií nezohral v tomto konflikte žiadnu významnú úlohu?“

Kríza sa vlečie, krajiny G7 sú na pokraji recesie a finančnej krízy a krajiny BRICS očakávajú tento rok hospodársky rast, vrátane sankcionovaného Ruska, ktoré malo byť podľa prognóz na pokraji kolapsu a najlepšie zmeny režimu.

Pozícia krajín G7 je silná, ich analytici tvrdia, že „vyvážené riziká v ich výhľade zostávajú naklonené smerom nadol, ale sú menej naklonené k negatívnym hodnotám ako v predchádzajúcich analýzach“, ale G7 na rozdiel od BRICS nie je motorom globálneho rastu.

Ale aj mimo hlavného prúdu sú v krajinách G7 analytici ako Richard Dias zo spoločnosti Acorn Macro Consulting, ktorá sa označuje za „butik makroekonomického výskumu, ktorý uplatňuje komplexný prístup k analýze svetovej ekonomiky a finančných trhov“. A ten vykonal hĺbkovú interpretáciu údajov zo správy MMF World Economic Outlook, v ktorej porovnal krajiny G7 a BRICS podľa HDP upraveného podľa parity kúpnej sily (PPP), a zistil, že Ryabkom očakávané predbehnutie krajín G7 krajinami BRICS sa už uskutočnilo.

Nešlo o prognózu, ale o konštatovanie zistených skutočností:

BRICS vytvorili 31,5 % svetového HDP upraveného podľa parity kúpnej sily, zatiaľ čo G7 len 30,7 %.

Projekciu však urobil aj Dias a vývoj podielov BRICS a G7 na svetovom HDP nezaťaženom kurzovými deformáciami v nasledujúcom grafe mimoriadne výrečne hovorí o stave ekonomických váh a vyhliadkach súperenia medzi týmito blokmi.

Zároveň sa zdá, že krízová situácia vo svetovom hospodárstve v posledných rokoch, spojená s pandémiou a sankciami voči Rusku, skôr napomáha presunu ekonomického ťažiska z G7 smerom k BRICS. Nielen spomalením ich vlastného rozvoja spôsobeného sankciami Západu, ale aj rastúcim roztrpčením rozvíjajúcich sa ekonomík nad politikou G7, ktorá obetuje svetový rozvoj vlastným mocenským hrám a zámery G7 zasa považuje skôr za prejav postkoloniálnej arogancie a neberie ich ako úprimných partnerov, ktorí sa im snažia pomôcť rozvíjať vlastný hospodársky potenciál.

Niektorí majú tendenciu vnímať hospodársku súťaž BRICS a G7 ako súboj medzi Čínou a USA ako dvoma najväčšími váhami v oboch blokoch. Veľkú váhu však majú aj ostatné krajiny G7, ktoré popri USA všetky stagnujú, a ostatné ekonomiky BRICS sú tiež ťažkými váhami a dlhodobo rastú, pričom súčasné sankcie a hospodárske konflikty brzdia rast G7 viac ako BRICS. A v skutočnosti sa aj v rámci G7 začínajú objavovať nálady trochu podobné tým v rozvojovom svete, s odporom voči mocenským hrám, ktoré brzdia ich rozvoj, prosperitu a voľnú hospodársku spoluprácu. Keď, ako vidíme z nedávnych Macronových vyhlásení, už nejde len o politickú opozíciu.

G7 sa začína javiť skôr ako „spoločenstvo stagnácie“ a BRICS ako úspešné spoločenstvo spoľahlivého rastu, ktoré sa stáva veľmi atraktívnym, takže sa okolo neho formuje BRICS+, aby vytvoril funkčnejšiu prorastovú globálnu spoluprácu, a Argentína a Irán podali žiadosť o vstup do samotného BRICS, pričom záujem prejavili aj Saudská Arábia, Turecko a Egypt, a to v situácii, keď sa čínskej diplomacii podarilo normalizovať vzťahy medzi Saudmi a Iránom.

Do toho vstupuje pokračujúci pokles globálnej dominancie dolára a mimo BRICS vytvorenie akejsi transeurázijskej únie okolo Číny a Ruska. Ktorá z týchto dvoch skupín bude hlavnou hnacou silou svetového hospodárskeho vývoja, sa teda pravdepodobne už začína ukazovať.

zdroj: czech.cri.cn