Nemecko má ambiciózny plán – vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe a do radov Bundeswehru prilákať desaťtisíce nových rekrutov. Táto snaha však naráža na výrazný generačný odpor. Počet mladých ľudí, ktorí legálne odmietajú nastúpiť do vojenskej služby, v súčasnosti prudko rastie a prekonáva všetky doterajšie rekordy.
Zmena systému vyvolala vlnu žiadostí o výnimku
Nemecký Spolkový úrad pre rodinu a úlohy občianskej spoločnosti so sídlom v Kolíne nad Rýnom hlási bezprecedentný nárast byrokracie spojenej s odmietaním armády. Do konca júla tohto roka evidovali úradníci viac ako osemtisíc takýchto žiadostí. Pre porovnanie, za celý kalendárny rok 2025 ich bolo podľa dostupných údajov len 3 879. Na tento stúpajúci trend nedávno upozornil aj denník Bild.
Zvyšujúci sa odpor občanov priamo súvisí so spustením nového systému. Od začiatku tohto roka štát aktívne oslovuje mužov krátko po dovŕšení osemnásteho roku života. Tí musia vyplniť špeciálny dotazník, prostredníctvom ktorého si Bundeswehr mapuje potenciálnych rekrutov a zisťuje ich zdravotnú i mentálnu pripravenosť. Kým pre mladých mužov je tento formulár striktne povinný, ženy sa môžu zapojiť iba ak samy chcú.
Pôvodná povinná vojenská služba bola v Nemecku pozastavená ešte v roku 2011, pričom sa prešlo na plne profesionálny dobrovoľnícky model. Samotná branná povinnost však z legislatívy nikdy úplne nezmizla. Nová úprava schválená vlani v decembri dokonca počíta s plošnými odvodmi a konkrétnymi náborovými cieľmi. V prípade, že by sa armáde nepodarilo získať dostatok dobrovoľníkov, Spolkový snem môže aktivovať núdzový režim a službu nariadiť.
Generačná priepasť a pouličné protesty
Debata o možnom návrate k plošným odvodom rozdeľuje nemeckú spoločnosť na dva tábory, pričom deliaca čiara vedie presne medzi generáciami. Prieskum inštitútu Forsa z minulej jesene ukázal, že oživenie brannej povinnosti schvaľuje 54 percent bežných Nemcov, kým 41 percent je proti. Pri detailnejšom pohľade na vekové kategórie je však situácia dramaticky odlišná.
Vo vekovej skupine od 18 do 29 rokov, ktorej by sa odvody týkali najviac, vyjadrilo ostrý nesúhlas až 63 percent respondentov. Naopak, medzi seniormi nad 60 rokov má tento nápad silnú, viac než 60-percentnú podporu. Nespokojnosť mladých nezostala iba na papieri. Už vlani v decembri vyšli do ulíc Berlína, Hamburgu či Mníchova davy študentov a ďalšie masové demonštrácie sa zopakovali aj na začiatku tohto apríla.
Tento trend nie je úplnou novinkou, počty odporcov kontinuálne stúpajú od začiatku vojny na Ukrajine. Kým v pokojnom roku 2021 požiadalo o výnimku len 201 ľudí, o rok neskôr to už bolo 951 prípadov. Trend zrýchľoval aj naďalej, v roku 2023 úrady zaznamenali 1 079 žiadostí a v roku 2024 už 2 249 odmietnutí. Len v priebehu decembra minulého roka prišlo takmer štyristo nových podaní.
Najsilnejšia armáda v Európe verzus ústavné práva
Rastúci pacifizmus nemeckej mládeže sa priamo bije so strategickými cieľmi súčasnej vlády, ktorá chce z Bundeswehru vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Kancelár Friedrich Merz plánuje do roku 2029 navýšiť výdavky na obranu až na úroveň 3,5 percenta HDP. Z aktuálnych 180-tisíc profesionálnych vojakov by sa tak mala armáda v nasledujúcich rokoch rozrásť na 260-tisíc aktívnych členov, doplnených o ďalších 200-tisíc príslušníkov v zálohe.
Berlín argumentuje predovšetkým zhoršenou bezpečnostnou situáciou na kontinente po ruskej invázii. Minister obrany Boris Pistorius trvá na tom, že systém je naďalej postavený na dobrovoľnosti, no štát jednoducho potrebuje lepší prehľad o svojich občanoch. Svoju stratégiu obhajuje tým, že čím masívnejší a silnejší bude Bundeswehr, tým menšia je šanca, že vojaci budú musieť reálne bojovať.
Nemecká legislatíva však myslí aj na tých, ktorí vziať zbraň do ruky z presvedčenia odmietajú. Toto právo priamo chráni Základný zákon krajiny. Jeho článok 4 jasne definuje, že nikto nesmie byť proti svojmu svedomiu nútený k vojnovej službe so zbraňou. Ako ukazujú aktuálne dáta, mladí Nemci si toto svoje ústavné právo uvedomujú čoraz viac.
