Monilióza kôstkovín (známa aj ako hnedá hniloba kôstkovín) patrí medzi najrozšírenejšie a najškodlivejšie hubové ochorenia, ktoré postihujú najmä čerešne, višne a slivky. Napáda však aj marhule a broskyne. Choroba sa najintenzívnejšie rozvíja pri miernych teplotách (18–20 °C) a vysokej vlhkosti, pričom najrizikovejším obdobím býva jar – najmä čas kvitnutia.
Ako rozpoznať príznaky moniliózy?
Prvé prejavy choroby sa objavujú už počas kvitnutia. Infikované kvety vädnú, zhnednú a zostávajú na konároch ako suché zvyšky. Postupne infekcia preniká do výhonkov a celých vetiev, ktoré odumierajú. Už v tejto fáze sa výrazne znižuje životaschopnosť stromu a potenciálna úroda.
Najvýraznejšie sa monilióza prejavuje počas dozrievania plodov. Na šupke sa vytvárajú hnedé hnilobné škvrny a typické sivé výrastky – kolónie výtrusov huby. Plody tvrdnú, černajú a neskôr sa menia na tzv. mumifikované ovocie, ktoré nezvykne opadnúť, ale ostáva na strome až do nasledujúcej sezóny. Práve tieto zvyšky sú najčastejším zdrojom opätovnej infekcie.
Zvlášť nebezpečné sú drobné poranenia plodov – po krupobití, napadnutí škodcami alebo po silnom daždi – ktoré uľahčujú preniknutie patogénu a urýchľujú rozvoj ochorenia.
Ako účinne bojovať proti monilióze?
V počiatočnej fáze je vhodné siahnuť po prírodných riešeniach. Obľúbenou voľbou záhradkárov je postrek z chrenu. Na jeho prípravu stačí 300 g čerstvých listov alebo koreňa chrenu zaliať 10 litrami studenej vody a nechať lúhovať 12 hodín. Roztok sa aplikuje neriedený, ideálne v období pučania alebo kvitnutia. Postrek možno opakovať každých 10–14 dní.
Alternatívou je chrenový odvar – pripravuje sa varením 300 g rastliny v 10 litroch vody približne 30 minút. Po ochladení je pripravený na priame použitie. Tieto prípravky fungujú predovšetkým preventívne a sú účinné len vtedy, ak sa aplikujú skôr, než sa ochorenie rozšíri.
Pri pokročilej infekcii je potrebné zasiahnuť chemicky. Najčastejšie sa používajú fungicídy s účinnými látkami ako tiofanát-metyl, tebukonazol, boskalid či pyraklostrobín. Ide o systémové prípravky, ktoré prenikajú do rastlinných pletív a zastavujú rast huby zvnútra. Na zabezpečenie účinku je nevyhnutné dodržiavať dávkovanie aj odporúčané aplikačné termíny podľa vývojového štádia stromu a počasia. Pri nadmernom používaní môže dôjsť k rezistencii patogénov a poškodeniu užitočných organizmov.
Chemické postreky by sa mali vykonávať v špecifických fenologických fázach – vo fáze bieleho puku, počas kvitnutia, a pri slivkách aj niekoľko týždňov pred zberom.
Prevencia a hygiena – najlepší spôsob ochrany
Prevencia je základom úspechu v boji proti monilióze. Dôležité je pravidelne odstraňovať všetky napadnuté časti rastlín – kvety, výhonky, plody i zvyšky mumifikovaného ovocia. Tieto zvyšky sú častým zdrojom infekcie v ďalšom roku.
Treba sa tiež zamerať na hygienu pôdy: odstraňovanie buriny a udržiavanie optimálnej vlhkosti v okolí stromov pomáha zabrániť rozvoju huby. K tomu patrí aj vyvážené hnojenie – príliš veľa dusíka podporuje rast mäkkých, ľahko napadnuteľných pletív. Naopak, správny pomer dusíka, fosforu a draslíka posilňuje prirodzenú odolnosť rastliny. Obohatenie pôdy kompostom alebo hnojom podporuje život v pôde a prirodzene obmedzuje šírenie patogénov.
Veľkú rolu hrá aj správne tvarovanie stromov. Prevetrená koruna znižuje vlhkosť medzi listami a plodmi. Rez by sa mal vykonávať v suchý deň a dezinfikovanými nástrojmi, aby sa zabránilo šíreniu choroby. Na jar je vhodné použiť preventívne ekologické postreky – napríklad z chrenu, prasličky alebo rebríčka, ktoré dokážu zabrániť prenikaniu infekcie.
