Dnes už každý vie, čo je smog a aké vážne dôsledky so sebou prináša (najmä negatívny vplyv na naše zdravie). Dňa 5. decembra 1952 si v Londýne nikto nevedel predstaviť, že nevinne vyzerajúca hmla si vyžiada toľko obetí a bude mať také žalostné následky. Tento príbeh je materiálom na mrazivý film.
Smrtiaci smog vznášajúci sa nad Londýnom si vyžiadal viac obetí, ako by sa dalo očakávať. Počas piatich dní zomrelo takmer 4 000 ľudí, ale to nebol koniec drámy, ktorá sa zapísala do dejín ako Veľký londýnsky smog. Ako vyzeral život obyvateľov a vyriešil problém zmiznutie smogu?
Odkiaľ sa smog v Londýne vzal?
Smog si každý spája s Krakovom, ktorý je považovaný za najznečistenejšie mesto v Poľsku. Nič sa však nevyrovná smogu, ktorý sa vytvoril nad Londýnom v decembri 1952, a v tom čase len málo ľudí vedelo, čo to vlastne je. Nízke zimné teploty spôsobili, že obyvatelia veľmi intenzívne spaľovali vo svojich sporákoch uhlie, ktoré bolo v tom čase jediným zdrojom vykurovania. Na tom by nebolo nič smrteľné, keby nebolo hustej hmly, ktorá visela nad Londýnom, a anticyklóny. V dôsledku toho sa celé mesto začalo dusiť ako v uzavretej miestnosti bez možnosti úniku.
Spočiatku sa nikto nezaoberal hustým smogom visiacim nad mestom, ale veľmi skoro sa zistilo, že je smrteľne nebezpečný. Jedovatý čierno-žltý opar znižoval viditeľnosť na približne dvanásť metrov, čo spôsobilo množstvo nehôd, ale začalo mať vplyv aj na problémy s dýchaním. Z dnešného výskumu vieme, že úmrtia spôsobila kyselina sírová, ktorá vznikla pri spaľovaní uhlia a úplnom zmiznutí hmly. Predpokladá sa, že týchto päť dní zmenilo v obyvateľoch Londýna veľmi veľa.
Aké boli dôsledky londýnskeho smogu?
Až 9. decembra 1952 vietor zahnal smog z mesta, čo situáciu vôbec nezlepšilo. Odhaduje sa, že v priebehu nasledujúcich týždňov bolo obetí dusivých výparov oveľa viac, zomrelo až 12 000 ľudí. To je viac úmrtí ako počas nemeckých náletov počas druhej svetovej vojny, ako aj počas epidémie cholery v roku 1866. Vtedy verejnosť, úrady, ako aj podnikateľská sféra začali vyvodzovať vážne závery, ktoré boli nevyhnutné pre ich bezpečnosť v budúcnosti.
V roku 1956 bol prijatý zákon o čistote ovzdušia a dovtedy sa odporúčalo nosiť masky z gázy. Upustilo sa od spaľovania uhlia v prospech plynu a elektrárne sa premiestnili mimo Londýna. Postupom času predstavitelia mesta určili v meste osobitné zóny na spaľovanie palív, ktoré neprodukujú dym, a v nasledujúcich rokoch sa v predpisoch na boj proti smogu robili ďalšie a ďalšie zmeny. Mal by byť tento príbeh pre nás varovaním?
