Čoraz viac ľudí objavuje výhody domáceho pestovania zeleniny – nejde len o príjemný koníček, ale aj o spôsob, ako sa stravovať zdravšie a zároveň šetriť. Paradajky a paprika patria medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny v domácich záhradkách aj na balkónoch.
Bez ohľadu na to, či úrodu plánujete konzumovať čerstvú, zavárať alebo predávať – úspech pestovania začína už pri správne pripravenej sadenici a vhodnom hnojení. V tomto článku vám poradíme, ako zabezpečiť silné korene, aké hnojivo použiť a kedy je najlepší čas na presádzanie do pôdy.
Pevná sadenica je základ úspešného pestovania
Skôr než zasadíte paradajky alebo papriku do záhona či črepníka, presvedčte sa, že vaše sadenice sú v dobrej kondícii. Zdravé listy by mali mať tmavozelenú farbu bez škvŕn a známok napadnutia škodcami. Mimoriadne dôležitý je aj koreňový systém – ideálne by mal byť silný, rozkonárený a bez známok presušenia či hniloby.
Výška sadenice pritom nie je rozhodujúca – omnoho podstatnejšia je jej pevnosť a stabilita. Krátka, ale silná rastlina s kvalitnými koreňmi má väčšiu šancu na zdravý vývoj ako vysoká, no slabá a vyťahaná sadenica.
Najvhodnejší čas na výsadbu teplomilných rastlín, ako sú paradajky a paprika, je v druhej polovici mája – po 15. dni v mesiaci, keď už nehrozia jarné mrazy.
Efektívna metóda výsadby „na mokro“
Jednou z najspoľahlivejších techník výsadby, ktorú využívajú skúsení pestovatelia, je takzvaná výsadba na mokro. Spočíva v dôkladnom zavlažení jamky ešte pred zasadením rastliny do pôdy.
Postup je jednoduchý: vyhĺbte jamku (ideálne do hĺbky motyky), naplňte ju vodou a počkajte, kým úplne vsiakne. Na dno následne vložte prírodné hnojivo – najčastejšie granulovaný maštaľný hnoj, ktorý prekryjete vrstvou rašeliny alebo kompostu. Až potom do jamky opatrne postavte sadenicu – vzpriamene, bez ohýbania stonky. Po zasypaní pôdou ju jemne pritlačte a zalejte približne litrom vody. Počas niekoľkých nasledujúcich dní sadenicu nezalievajte – podnietite tým korene, aby sa ťahali hlbšie do pôdy. Takto rastlina vybuduje pevný a odolný koreňový systém, ktorý bude základom jej ďalšieho rastu.
Ovčí hnoj – prírodný zdroj sily pre vaše rastliny
Pri pestovaní paradajok a papriky je vhodné siahnuť po organickom hnojení. Jednou z najlepších možností je fermentovaný ovčí hnoj – bohatý na dusík, draslík a stopové prvky, ktoré podporujú rast a zvyšujú odolnosť rastlín voči chorobám.
Na prípravu hnojiva postačí 1 kg granulovaného ovčieho hnoja zaliať 10 litrami vody a nechať ho 10 dní lúhovať na teplom mieste. Obsah nádoby treba pravidelne premiešavať, aby sa urýchlil proces fermentácie. Výsledný koncentrát sa následne riedi v pomere 1:10 a aplikuje sa priamo ku koreňom – najlepšie raz za 10 dní, vždy ráno, keď sú rastliny najaktívnejšie. Pred použitím je vhodné pôdu mierne zavlažiť čistou vodou, čo uľahčí prijímanie živín. Pravidelné používanie tohto hnojiva zlepšuje štruktúru pôdy, podporuje rozvoj prospešnej mikroflóry a viditeľne posilňuje rastliny.
Žihľava – bezplatná a účinná alternatíva
Pre tých, ktorí preferujú ekologické a nenákladné riešenia, je ideálnou voľbou žihľavový výluh. Táto bežne rastúca rastlina, často považovaná za burinu, je v skutočnosti bohatým zdrojom dusíka, železa a ďalších cenných látok.
Fermentácia prebieha podobne ako pri ovčom hnoji – čerstvo nazbierané listy žihľavy sa zalejú vodou (v pomere približne 1:10) a nechajú sa lúhovať 10 až 14 dní. Po skončení fermentácie sa vzniknutá tekutina riedi a používa na zalievanie koreňov alebo ako postrek na listy. Tento výluh stimuluje rast, podporuje tvorbu zelenej hmoty a prirodzene odpudzuje niektoré škodce, napríklad vošky.
