Ruský prezident Vladimir Putin vyslal svetu aj vlastným občanom mrazivý odkaz, keď nečakane priznal strategické zlyhanie pri ochrane kľúčovej infraštruktúry. Kremeľ podcenil ukrajinské kapacity a teraz čelí rozsiahlym škodám na ropných rafinériách, čo lídra donútilo apelovať na národ, aby bol pripravený na všetko. Napätie sa stupňuje aj na medzinárodnej scéne, keďže Moskva otvorene hovorí o možných útokoch na britské vojenské ciele a odmieta akékoľvek úvahy o skorom mieri, informuje The Sun
Nečakané priznanie omylu a rady na čerpacích staniciach
Na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku čelil Vladimir Putin nepríjemným otázkam ohľadom krízy s pohonnými hmotami. Ruskí vodiči naprieč krajinou totiž v poslednom čase musia znášať dlhé kolóny, ktoré sú priamym dôsledkom úspešných ukrajinských zásahov pomocou dronov. Tieto útoky v uplynulých mesiacoch spôsobili veľké škody a ochromili dôležitú infraštruktúru. V mimoriadne otvorenom vyjadrení prezident vôbec prvýkrát priznal zraniteľnosť krajiny voči úderom zasahujúcim hlboko v ruskom vnútrozemí.
Kremeľ podľa jeho slov úplne nesprávne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu, keď sa spoliehal, že ukrajinská armáda nemá kapacity na útoky na energetické giganty. „Predpokladali sme, že ide o čisto civilné zariadenia a nemôžu byť terčom žiadnych útokov ani v podmienkach ozbrojeného konfliktu,“ uviedol Putin. Líder však vzápätí pohrozil obnovením vojenských úderov, aby zabezpečil, že im už nepriateľ „viac neublíži“. Zároveň vyslal mrazivé varovanie vlastnému obyvateľstvu: „Iba naša pripravenosť na všetko dá každému, kto nám chce ublížiť, pochopiť, že je lepšie to nerobiť.“
Hrozba pre Spojené kráľovstvo a hybridná vojna NATO
Ostrá rétorika nezostala len pri domácom publiku, ale zamierila aj na zakladajúceho člena Severoatlantickej aliancie. V rozhovore pre štátnu stanicu Russia Today dostal ruský prezident priamu otázku, či by sa terčom priameho útoku mohli stať vojenské alebo priemyselné objekty vo Veľkej Británii. Jeho odpoveď nechala mnohých v neistote: „To je tajomstvo, vojenské tajomstvo.“ Okamžite však potvrdil, že britské sily operujúce na území Ukrajiny môžu byť „absolútne“ oprávneným cieľom.
Tieto slová ostro podčiarkla aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, ktorá vyhlásila, že údery môžu byť povolené na „akékoľvek britské vojenské zariadenia a techniku na Ukrajine a za jej hranicami.“ Vyostrenie prichádza práve v čase, keď britský premiér Andy Burnham odovzdal Kyjevu plány pre rakety dlhého doletu Storm Shadow. Predstavitelia NATO v reakcii na napätie čoraz častejšie upozorňujú na intenzívnu „hybridnú vojnu“, ktorá zahŕňa sabotáže a kybernetické útoky cielené na západné štáty.
Masívna továreň na drony v Alabuge
Kým Kremeľ varuje Západ, nemecký denník Bild upozornil na znepokojujúce satelitné zábery zverejnené systémom Copernicus. Na snímkach je zachytená obrovská, prísne utajovaná továreň na drony, ktorá sa nachádza v ekonomickej zóne Alabuga. Analytici z amerického inštitútu CSIS odhadujú, že tento masívny komplex, rozprestierajúci sa na ploche 1 000 hektárov, je schopný vyprodukovať neuveriteľných 5 500 útočných dronov mesačne. Ide o varianty s označením Geran, ktoré vychádzajú z neslávne známych iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid, zodpovedných za masívne deštrukcie naprieč Ukrajinou i Blízkym východom.
Úvahy o mieri sú zablokované
Napriek zničujúcim dopadom vojny je diplomatické riešenie aktuálne v nedohľadne. Šéf Kremľa jednoznačne vystúpil proti mierovým rokovaniam, pričom ako argument použil konfiškáciu plavidiel takzvanej ruskej tieňovej flotily. Túto flotilu využíva Moskva na nelegálny transport ropy pod sankciami. Rétoriku pritvrdil aj v súvislosti s údajným ohrozovaním letectva.
„A teraz, o to viac, sme počuli hrozby útokov na civilné lietadlá. To je, samozrejme, prejav štátneho terorizmu,“ vyhlásil rázne Putin. Tieto udalosti podľa neho úplne menia pravidlá hry a blokujú diplomatické cesty: „A to nepochybne komplikuje, vážne komplikuje, možnosť usporiadať bilaterálne mierové rozhovory [o ukončení vojny na Ukrajine].“
