Peniaze od Ukrajiny budeme chcieť naspäť. Veľa peňazí, tvrdí šéfka AfD

Nemecká politická scéna zažíva zemetrasenie. Protestná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá po drvivom víťazstve v Sasku-Anhaltsku naďalej posilňuje svoju pozíciu, prichádza s radikálnymi požiadavkami. Od Kyjeva nežiada len okamžité zastavenie akejkoľvek pomoci, ale dokonca vrátenie už vyplatených miliárd eur. Situáciu navyše vyhrocuje volanie po masových deportáciách ukrajinských utečencov a otvorená podpora návratu k lacnému ruskému plynu.

Radikálny obrat v prístupe k vojne

Vedenie nemeckej AfD dlhodobo vystupuje proti podpore Kyjeva, no aktuálna rétorika naberá na intenzite. Spolupredsedníčka strany Alice Weidelová počas uplynulého víkendu jasne zadefinovala kroky, ktoré by jej strana chcela presadiť. Jedným z najkontroverznejších bodov je nútený návrat utečencov.

„Títo Ukrajinci sa musia vrátiť. Najmä mladí ukrajinskí muži v odvodovom veku — hovoríme o počtoch v rádoch státisícov — by sa mali jednoducho vrátiť domov,“ vyhlásila Weidelová v sobotňajšom vysielaní rakúskej televízie AUF1.

Cieľom AfD však nie sú len personálne otázky, ale predovšetkým nemecká štátna kasa. Strana chce nielen zavrieť peňazovody, ale požaduje masívne retroaktívne kompenzácie. „Zastavíme tiež všetky platby Ukrajine a všetku podporu vojny a budeme od Ukrajiny požadovať tiež značné čiastky späť,“ avizovala spolupredsedníčka.

Účet za Nord Stream a sympatie k Moskve

Tieto požiadavky nie sú úplnou novinkou. Už začiatkom tohto roka Weidelová žiadala, aby Ukrajina Nemecku splatila 70 miliárd eur (v prepočte zhruba 1,7 bilióna českých korún). Navyše trvala na tom, aby Kyjev preplatil opravu zničeného plynovodu Nord Stream, ktorého poškodenie nemecké úrady vyšetrujú v súvislosti so skupinou Ukrajincov.

Pred niekoľkými dňami sa pre tento postoj dostala do ostrej konfrontácie so šéfom CDU Friedrichom Merzom. Weidelová od neho žiadala záväzok k mierovým rokovaniam a zdôraznila, že Nemecko opäť potrebuje „lacný plyn z Ruska“. Podľa stanice Deutsche Welle išiel poslanec AfD Jürgen Koegel ešte ďalej, keď v súvislosti so šéfom Kremľa hovoril o „váženom prezidentovi Vladimirovi Putinovi“, ktorý podľa neho nepredstavuje pre NATO žiadnu hrozbu.

Merz podobné návrhy rázne zmietol zo stola. „Podporujeme Ukrajinu a budeme ju podporovať aj naďalej, pretože bráni aj našu slobodu,“ odkázal predseda kresťanských demokratov.

Miliardy eur a vojna o sociálne dávky

Finančná angažovanosť Nemecka vo vojne je skutočne masívna. Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytla tamojšia vláda Kyjevu bilaterálnu civilnú pomoc presahujúcu 43,3 miliardy eur. Na nasledujúce roky je vyčlenených ďalších 57,6 miliardy eur určených na vojenskú obranu, hoci zatiaľ nie je presne vyčíslené, akú časť techniky už Ukrajina reálne prebrala.

Témou politických bojov sa stali aj nemecké sociálne systémy. „V Nemecku poberá sociálne dávky viac ako milión Ukrajincov. Je to skutočne neuveriteľné a z finančného hľadiska už to nie je dlhodobo udržateľné,“ zaútočila na vládnu politiku Weidelová.

Štatistiky však jej ostré slová korigujú. Podľa oficiálnych údajov z mája tohto roka síce nemecké úrady evidovali 1,17 milióna utečencov z Ukrajiny, no finančnú podporu reálne poberalo približne 652 800 z nich, pričom do tohto čísla sú započítané aj deti.

AfD na ceste k politickej dominancii?

Nech sú postoje AfD akokoľvek polarizujúce, u nemeckých voličov nachádzajú silnú odozvu. Strana si pripísala dominantné víťazstvo v zemských voľbách v Sasku-Anhaltsku so ziskom 43,8 percenta hlasov. Prieskumy jej navyše predpovedajú ďalší triumf v nadchádzajúcich voľbách v Meklenbursku-Prednom Pomoransku.

Trend je jasne viditeľný aj na celoštátnej úrovni. Agregovaný model Wahltrend, ktorý spriemeroval sedem veľkých prieskumov z prelomu augusta a septembra, prisudzuje AfD jasné prvé miesto s podporou 28 percent. Za ňou nasleduje únia CDU/CSU so ziskom 20,5 percenta, Zelení (14,6 %) a nakoniec sociálni demokrati z SPD (11,5 %), ktorí ako poslední bezpečne prekračujú päťpercentné kvórum pre vstup do parlamentu.