Ruský bankový sektor čelí bezprecedentnému odlivu kapitálu. Bežní občania aj veľké korporácie v panike vyberajú svoje úspory pre narastajúce obavy, že Kremeľ siahne na ich súkromné vklady, aby mohol naďalej financovať prebiehajúci konflikt.
Prehlbujúca sa ekonomická kríza, ukrajinské útoky na strategickú infraštruktúru a astronomické vojnové náklady nútia Rusov hľadať bezpečie v hotovosti, čo aktuálne otriasa základmi najväčších finančných inštitúcií v krajine, informuje EuroNews
Strach o peniaze vyľudňuje bankové účty
Ruská centrálna banka hlási znepokojivý trend. Obyvatelia krajiny vo veľkom menia svoje elektronické úspory za fyzickú hotovosť. Dopyt po bankovkách začal podľa dát finančného portálu Banks.ru rásť už začiatkom marca a odvtedy neustále silnie. Z účtov každý mesiac zmizne v priemere 300 miliárd rubľov, čo v prepočte predstavuje približne 3,05 miliardy eur.
Tento exodus kapitálu nedávno zrýchlili úspešné útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie a logistické centrá. Obyvateľstvo sa obáva nielen možnej destabilizácie celého finančného systému, ale najmä samotného štátu. Kremeľ pod ťarchou predlžujúcej sa vojny hľadá akékoľvek dostupné financie a hrozba zmrazenia či priameho znárodnenia peňazí bežných ľudí naberá na reálnych kontúrach.
Celkový objem hotovosti v obehu tak láme rekordy. Len v priebehu júla vzrástol o 643,4 miliardy rubľov (6,53 miliardy eur), čo je najvýraznejší medzimesačný skok od začiatku roka. Panika neutíchla ani v prvej polovici augusta, kedy si Rusi stiahli ďalších 300 miliárd rubľov.
Najväčšie banky krvácajú
Negatívne dopady tohto správania pociťujú takmer všetci veľkí hráči na trhu. Zaznamenaný bol čistý odliv súkromných vkladov až v piatich zo siedmich najvýznamnejších ruských bánk. Absolútnym rekordérom v stratách je Gazprombank. Tá za štyri mesiace prišla o 299,5 miliardy rubľov (3,04 miliardy eur), čo zodpovedá 10,8 % jej celkových depozitov.
Oveľa lepšie na tom nie sú ani ďalšie ústavy. Rosselkhozbank odpísala 270,5 miliardy rubľov (2,75 miliardy eur), čím stratila viac než 15 % svojho klientskeho portfólia. Najväčší súkromný poskytovateľ pôžičiek, Alfa-Bank, zaznamenal výber vo výške 179,4 miliardy rubľov (1,82 miliardy eur). Strácali aj Sovcombank (81,7 mld. rubľov / 830 mil. eur) a VTB (20,4 mld. rubľov / 207 mil. eur).
Stabilite spočiatku odolával gigant Sberbank, no napokon aj jeho klienti podľahli všeobecnej neistote. V júni z banky odtieklo 211,6 miliardy rubľov (2,15 miliardy eur) a v júli ďalších takmer 32 miliárd rubľov (323 miliónov eur). Jedinou svetlou výnimkou na trhu ostala T-Bank, ktorej sa paradoxne podarilo objem vkladov navýšiť o 193 miliárd rubľov (1,96 miliardy eur).
Prečo Rusi neveria vlastnému štátu?
Obavy občanov z konfiškácie majetku nie sú len nepodloženou paranojou, ale vychádzajú z reálnych krokov vládnej moci. Podľa denníka Washington Post ruská prokuratúra v minulom roku presunula do štátneho vlastníctva súkromné aktíva v hodnote približne 51,5 miliardy dolárov (44,3 miliardy eur). Tieto bezprecedentné zásahy vyvolávajú v spoločnosti obrovskú ostražitosť.
Ďalší varovný signál prišiel v júni, keď úrady zhabali majetok v hodnote 7,6 miliardy dolárov (6,5 miliardy eur), ktorý patril Vadimovi Moškovičovi, zakladateľovi poľnohospodárskeho holdingu Rusagro. Navyše, prezident Vladimir Putin podľa denníka Vedomosti aktívne „motivuje“ oligarchov k takzvaným dobrovoľným darom. Do polovice augusta takto do federálneho rozpočtu pritiekli stovky miliárd rubľov.
Samotné banky pritom už roky na pokyn Kremľa masívne úverujú zbrojársky priemysel. Veľké korporácie si toto riziko uvedomujú a snažia sa svoj kapitál presunúť do bezpečia. Údaje centrálnej banky ukazujú, že len v druhom štvrťroku 2026 opustilo ruský bankový systém viac ako 9,4 miliardy dolárov z firemného sektora.
Ekonomika spomaľuje a kritika sa neodpúšťa
Podobnú vlnu výberov zažilo Rusko aj v roku 2022 po invázii a prvej sérii západných sankcií. Centrálna banka vtedy hasila požiar extrémnym zvýšením úrokových sadzieb na 20 % a zavedením prísnych kapitálových kontrol. Súčasný trend je však svojím rozsahom a trvaním oveľa vážnejší, pričom celková kondícia hospodárstva sa viditeľne zhoršuje.
Oficiálne vládne dáta – ktoré navyše nemožno nezávisle overiť – priznávajú, že hrubý domáci produkt v prvej polovici roka 2026 vzrástol len o 0,3 %. Ide o prudký prepad v porovnaní s rastom 1,2 % za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku.
Otvorená kritika tohto stavu sa však v dnešnom Rusku tvrdo trestá. Svoje o tom vie už bývalý hlavný ekonóm štátnej rozvojovej korporácie VEB, Andrej Klepač, ktorého nedávno prepustili. Dôvodom bolo jeho verejné vystúpenie na májovom ekonomickom fóre Moskovskej burzy, kde spochybnil schopnosť Ruska vyhrať dlhotrvajúci konflikt: „V tejto opotrebovávacej vojne súťaž nevyhráme. Žijeme v ilúzii, že sa všetko zrúti. Nezhrútilo sa to, a ani sa nezrúti. Naše náklady však narastajú.“
