Prvé mesiace invázie na Ukrajinu v minulom roku zvýšili ceny ropy a plynu, čo prinieslo Moskve obrovské zisky, ale tieto časy sú už preč, píše Wall Street Journal. Vojna trvá už druhý rok a západné sankcie sa sprísňujú, príjmy ruského štátu sa znižujú a rast ruskej ekonomiky sa spomaľuje. Krajina stratila hlavných odberateľov svojho najväčšieho exportu – plynu a ropy.
Od novembra minulého roka sa rubeľ voči doláru prepadol o viac ako 20 %, uviedli noviny. Pracovná sila sa zmenšuje, pretože mladí ľudia odchádzajú na front alebo utekajú z krajiny zo strachu, že budú povolaní do armády. Neistota obmedzuje aj podnikateľské investície.
„Ruská ekonomika sa dostáva do dlhodobého úpadku,“ predpovedá Alexandra Prokopenková, bývalá členka ruskej centrálnej banky, ktorá opustila krajinu krátko po invázii. Ruský miliardár Oleg Deripaska tento mesiac varoval, že Rusku dochádzajú peniaze. „Budúci rok nebudú peniaze, potrebujeme zahraničných investorov,“ povedal magnát na ekonomickej konferencii.
V dôsledku straty európskeho trhu a odchodu západných investorov je Moskva čoraz viac závislá od Číny. „Napriek krátkodobej odolnosti Ruska sú dlhodobé vyhliadky neradostné. Moskva sa stane oveľa uzavretejšou a príliš závislou od Číny,“ uviedla Maria Shagina z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie v Londýne.
Ruský prezident Vladimir Putin dúfal, že využije ruské dodávky energie na obmedzenie podpory Ukrajiny zo strany západnej Európy, uviedli noviny. Namiesto toho európske vlády neznížili svoju podporu Kyjevu, ale rýchlo začali hľadať nové zdroje zemného plynu a ropy.
Väčšina tokov ruského plynu do Európy sa zastavila a po počiatočnom prudkom náraste svetové ceny plynu prudko klesli. Moskva teraz tvrdí, že do júna zníži ťažbu ropy o päť percent v porovnaní s predchádzajúcou úrovňou. Svoju ropu predáva za nižšie ceny v porovnaní so svetovými cenami. Výsledkom je, že v prvých dvoch mesiacoch tohto roka klesli príjmy ruskej vlády z energetiky takmer o polovicu v porovnaní s minulým rokom a rozpočtový deficit sa prehĺbil.
Ruská centrálna banka tento mesiac uviedla, že klesajúci vývoz, napätá situácia na trhu práce a zvýšené verejné výdavky zvyšujú inflačné riziká. Podľa Gajdarovho moskovského inštitútu hospodárskej politiky zažíva priemysel krajiny najhorší nedostatok pracovných síl od začiatku monitorovania v roku 1993.
Podľa ruskej centrálnej banky viedol odliv mozgov po invázii a 300-tisícovej vojenskej mobilizácii na jeseň minulého roka k tomu, že približne polovica podnikov čelí nedostatku pracovníkov.
Redakcia Plénum.sk
