Slovenský hokejista Juraj Slafkovský sa rozhodol prehovoriť o problémoch, ktoré podľa neho brzdia rozvoj slovenského hokeja. Hoci pôvodne nechcel zachádzať do detailov, v rozhovore pre magazín The Athletic otvorene kritizoval fungovanie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) a naznačil, že je potrebné urobiť viaceré zmeny, aby sa slovenský hokej mohol opäť vrátiť medzi elitu.
„Po zisku olympijského bronzu sa zdá, že sa mnohí uspokojili. Ale ten úspech bol skôr šťastnou zhodou okolností, pretože v turnaji nehrali hráči z NHL,“ poznamenal Slafkovský. Hoci si olympijskú medailu nesmierne váži a považuje ju za svoj najväčší úspech, verí, že slovenský hokej by nemal stagnovať a spoliehať sa na náhodu.
Systém potrebuje prebudenie
Slafkovský vo svojich vyjadreniach poukázal aj na nedostatok kvalitných trénerov v slovenskom hokeji a potrebu výrazných systémových zmien. Spomenul príklad, ako jeho otec spolu s ďalšími rodičmi založil výberový tím, keď mal len 12 rokov, aby obišli nedostatky v systéme. Tento tím absolvoval turnaje v Severnej Amerike, a z hráčov, ktorí sa v ňom vychovali, bolo neskôr až osem draftovaných do NHL.
„Všetci hráči, ktorí sa dostali do NHL, prešli týmto tímom. To o niečom svedčí,“ zdôraznil Slafkovský. Pripomenul, že talentovaní hráči zo zámoria často nedostávajú šancu reprezentovať Slovensko v kategóriách do 16 a 17 rokov, čo podľa neho poukazuje na problém so známosťami a vplyvmi, ktoré sú v hokejovom prostredí prítomné.
„Na Slovensku je to všetko o známostiach. Vidím to, každý to vidí, ale nikto o tom nechce hovoriť,“ priznal útočník Montrealu Canadiens. Slafkovský, ktorý bol považovaný za jedného z najväčších talentov slovenskej hokejovej školy, však s iróniou dodal, že jeho „známosťou“ bola jednoducho schopnosť hrať hokej.
Nedostatok záujmu zo strany legiend
Juraj Slafkovský sa tiež dotkol témy ľudí pracujúcich v SZĽH a navrhol, že zväz potrebuje nové tváre a viac energie. Kritizoval fakt, že veľké osobnosti slovenského hokeja, ako Marián Hossa alebo Marián Gáborík, nemajú záujem pracovať pre zväz, pretože tam podľa Slafkovského pôsobia ľudia, ktorí nemajú záujem rozvíjať slovenský hokej, ale skôr profitovať z vlastného postavenia.
Tlak médií a verejnosti na Slovensku
Okrem kritiky slovenského hokejového systému sa Slafkovský vyjadril aj k obrovskému tlaku, ktorému čelí v rodnej krajine. Po odchode hokejových legiend ako Peter Bondra či Zdeno Chára, sa veľké očakávania kladú na novú generáciu hráčov, vrátane samotného Slafkovského. Ten priznáva, že na Slovensku často čelí nepríjemným situáciám, a preto sa snaží udržiavať čo najnižší profil, keď sa vráti domov.
„V Montreale sa cítim oveľa lepšie. Robím tu všetko bez obáv. Na Slovensku, keď idem nakupovať, musím sa pripraviť na to, že spravím asi 25 fotiek. Tu ma nie každý pozná,“ vysvetlil. Pripomenul aj situáciu, kedy sa na internete objavili fotky posilňovne jeho matky alebo detaily o jeho rodinnom dome pri Košiciach, kam mu fanúšikovia pravidelne chodia zvoniť. Aj preto sa už niekoľkokrát rozhodol nekomunikovať so slovenskými médiami.
Záverečný odkaz
Slafkovský otvorene poukazuje na nedostatky vo svojom domácom hokejovom prostredí, pričom zároveň prejavuje túžbu napredovať ako hráč a zanechať za sebou nielen športové, ale aj osobné dedičstvo. Jeho výpovede zdôrazňujú potrebu systémových zmien v slovenskom hokeji, ktoré by zabezpečili jeho trvalý rast a úspech na medzinárodnej scéne.
V skratke: Juraj Slafkovský otvorene kritizuje súčasný stav slovenského hokeja, upozorňuje na nedostatok kvalitných trénerov a zbytočný vplyv známostí v systéme. Zároveň hovorí o tlaku, ktorému čelí na Slovensku, a o potrebe výrazných zmien v Slovenskom zväze ľadového hokeja (SZĽH). Zväz podľa neho potrebuje novú energiu a ľudí, ktorí majú skutočný záujem o rozvoj slovenského hokeja.
redakcia Plénum.sk