Hoci diskusia o konzumácii hmyzu vyvoláva medzi Slovákmi a Čechmi vášnivé reakcie, mnohí si neuvedomujú, že zložky získavané z hmyzu sú už desaťročia súčasťou bežných potravín. Píše o tom portál TN.cz
Jednou z nich je prírodné farbivo košenila (E120), známe aj ako karmín či karmazín, ktoré sa pridáva do mäsových výrobkov, mliečnych produktov, sladkostí a ďalších potravín.
Košenila sa vyrába z červca nopálového – drobného hmyzu pochádzajúceho z Južnej Ameriky, ktorý žije na opunciách a kaktusoch. Pigment sa extrahuje zo samičiek tohto hmyzu, ktoré sú najskôr usmrtené ponorením do horúcej vody a následne sušené.
Podľa webu Fér potravina môžeme E120 nájsť v salámach, párkoch, klobásach, ovocných kefíroch, pudingoch, paštétach, tavených syroch, džemoch či instantných polievkach. Hoci sa táto informácia často prehliada, ide o bežne používanú prídavnú látku, ktorá sa v potravinárstve udomácnila už pred desaťročiami.
Ľudia reagujú na schválenie jedlého hmyzu
Keď Európska komisia nedávno schválila použitie prášku z potemníka múčneho v pečive, chlebe a cestovinách, reakcie verejnosti boli rozporuplné. Niektorí ľudia sa ostro ohradili:
„Hnus.“
„Tak to nebudem žrať.“
„OK, nie je problém, ak to budú jesť aj tí idioti z Európskej únie a vlády.“
Naopak, iní boli otvorenejší:
„Prečo nie? Potrebujem bielkoviny,“ napísal jeden zo čitateľov.
„Aj tak by ste to neucítili. Keby vám to nikto nepovedal, ani by ste si to nevšimli,“ dodal ďalší.
Podľa odborníkov je však obava z prítomnosti hmyzu v potravinách často prehnaná. Lenka Kouřimská z Českej poľnohospodárskej univerzity vysvetľuje pre TN,cz, že košenila nie je žiadnou novinkou a jej používanie je v potravinárstve dlhodobo schválené. Na rozdiel od nej sa však jedlý hmyz, ako potemník múčny či cvrčky, musí v rámci EÚ podrobovať schvaľovaciemu procesu.
Hmyz ako budúcnosť výživy?
Odborníci tvrdia, že odpor voči konzumácii hmyzu v Európe pramení najmä z nezvyklosti tejto suroviny. Jiří Mlček, riaditeľ Ústavu analýzy a chémie potravín na Univerzite Tomáša Baťu, zdôrazňuje pre TN.cz, že červec nopálový sa nekonzumuje priamo, ale slúži ako zdroj farbiva. Naopak, potemník múčny či cvrčky sú považované za plnohodnotný zdroj bielkovín.
„Keď sa pozriete do sveta, saranče sú v mnohých krajinách považované za delikatesu. Vo Vietname bežne konzumujú larvy priadky morušovej, ktoré sú dostupné na trhoch,“ vysvetľuje Kouřimská. Podľa nej je reakcia Európanov na jedlý hmyz podobná tej, ktorú kedysi vyvolali sushi či morské riasy – dnes už bežná súčasť jedálnička mnohých ľudí.
V súčasnosti schválenie nových potravín v EÚ neznamená, že sa automaticky dostanú do ponuky obchodov, ale otvára dvere pre ich uvedenie na trh.
