Európa čelí narastajúcemu tlaku zo strany migrantov z Afriky a Blízkeho východu, ktorí hľadajú lepšie životné podmienky. V posledných rokoch sa však zmenili nielen cesty, po ktorých prichádzajú, ale aj zloženie skupín migrantov, ktoré do starého kontinentu smerujú. Tunisko, ktoré kedysi slúžilo ako hlavná vstupná brána, už nehrá takú výraznú rolu ako predtým, uvádza Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Klesajúci počet migrantov z Tuniska
Dlhé roky bolo Tunisko východiskovým bodom pre migrantov smerujúcich do Európy, hlavne cez talianske pobrežie. Avšak s nástupom prezidenta Kaïsa Saïeda došlo k sprísneniu opatrení, čo viedlo k zníženiu počtu migrantov. V porovnaní s minulým rokom sa ich počet znížil až o 64 % a v prípade prístavného mesta Sfax dokonca o 77 %. Rok 2022 priniesol do Talianska takmer 160-tisíc migrantov z Tuniska, ale dnes ich počet dramaticky klesá.
Tunisko je však nielen tranzitnou krajinou. V roku 2023 sa v Taliansku vylodilo 4200 Tunisanov a tunajšie bezpečnostné zložky tento rok zastavili už 30-tisíc Tunisanov, ktorí sa pokúšali vycestovať. Stále viac západoafrických migrantov sa navyše rozhoduje vrátiť sa dobrovoľne do svojich domovských krajín, pričom Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) im v tom poskytuje podporu.
Zvyšujúci sa tlak v Líbyi
Situácia v Líbyi sa naďalej komplikuje. Aj napriek značnej finančnej podpore od Európskej únie sa z tejto krajiny neustále valia ďalšie vlny migrantov. Pašovanie ľudí je jedným z hlavných zdrojov príjmov pre vojenského veliteľa Chalífu Haftara, ktorý vedie občiansku vojnu proti vláde v Tripolise. Počet migrantov snažiacich sa dostať do Európy neustále rastie, pričom Medzinárodná organizácia pre migráciu odhaduje, že v Líbyi sa nachádza viac ako 760-tisíc migrantov. Tento počet sa ešte zvyšuje kvôli príchodu utečencov z Tuniska a Sudánu, kde zúri občianska vojna.
Preplnené Kanárske ostrovy
Množstvo migrantov sa rozhodlo opustiť tradičné stredomorské trasy a vydali sa smerom na Kanárske ostrovy. Počet migrantov na tejto ceste vzrástol o 123 %, pričom do začiatku septembra dorazilo viac ako 25 500 ľudí na vyše 370 člnoch. Kanárske ostrovy, vrátane ostrova El Hierro, kde žije iba 12-tisíc ľudí, sú teraz preťažené, keďže tam momentálne žije až 14 500 migrantov.
Mauritánia a Malijci
Migranti smerujú do Európy aj cez Mauritániu, kam utekajú obyvatelia Mali postihnutí vojnou a krízou. V tejto malej krajine, ktorá má menej ako päť miliónov obyvateľov, žije už viac ako 200-tisíc Malijcov, väčšina z nich v táboroch. Malijci sa stali tento rok najpočetnejšou skupinou migrantov prichádzajúcou do Španielska, aj napriek nedávno uzavretému migračnému partnerstvu medzi EÚ a Mauritániou.
Balkánska a východná trasa
Zatiaľ čo na Balkánskej trase došlo k 77 % poklesu počtu nelegálnych prekročení hraníc, počet migrantov prichádzajúcich východným Stredomorím, hlavne z Turecka, vzrástol o 39 %. Ostrovy ako Chios, Lesbos a Kos opäť čelia migračnému tlaku, podobne ako počas vrcholu krízy v rokoch 2015 a 2016. Tento nárast migrantov do Grécka kontrastuje s poklesom v západnej časti Balkánu, čo odborníci pripisujú zmenám v migračných trasách.
Manipulácia so štatistikami?
Niektorí odborníci však varujú pred manipuláciou so štatistikami. Gerald Knaus, odborník na migráciu, upozorňuje, že napriek oficiálnym údajom o poklese príchodov v Grécku, sa množstvu migrantov stále darí dostať sa do svojich cieľových krajín, ako je Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko, bez registrácie v Grécku alebo na Balkáne.
Tlak na Európu sa teda neustále mení, pričom migranti prichádzajú po rôznych trasách a migračná politika jednotlivých krajín hrá kľúčovú rolu v tom, ako sa situácia bude vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch.
Myslíte si, že by migranti z týchto krajín zachránili Slovensko, ktorému starna obyvateľstvo? Napíše do komentáru pod článok.
