Komunikačná platforma Telegram, známa svojím dôrazom na ochranu súkromia používateľov, čelí rastúcemu tlaku zo strany vládnych inštitúcií. Tieto orgány platformu obviňujú z nedostatočnej spolupráce v boji proti zločinu, čo viedlo zakladateľa Telegramu Pavla Durova k zásadnej zmene prístupu.
Telegram začne poskytovať viac informácií o používateľoch, ktorí sú podozriví z nezákonných aktivít. Hoci drvivá väčšina používateľov, presne 99,999%, nemá s kriminalitou nič spoločné, Durov vyjadril obavy z toho, že malé percento podvodníkov vrhá zlý tieň na celú platformu. Durovova citácia z BBC naznačuje, že platforma dosiahla kritický bod, kedy ochrana súkromia už nemôže byť na úkor bezpečnosti.
Nové podmienky používania Telegramu boli upravené s cieľom odradiť zločincov od využívania tejto služby na nekalé účely. V rámci spolupráce s vládnymi inštitúciami bude Telegram poskytovať citlivé údaje, ako sú IP adresy či telefónne čísla používateľov, vždy však v súlade s právnymi predpismi krajín, v ktorých pôsobí. Tento krok predstavuje zásadný odklon od doterajšej praxe, keď Telegram dlho ignoroval vládne žiadosti o údaje používateľov, čo viedlo k ostrej kritike zo strany médií, ako je napríklad Bloomberg.
Durov reagoval aj na osobné problémy, keďže ho nedávno zatkli vo Francúzsku v súvislosti s obvineniami zo šírenia detského zneužívania prostredníctvom Telegramu. Po prepustení vyjadril šok nad tým, že je považovaný za zodpovedného za činy tretích strán, a to napriek tomu, že platforma zmenila viaceré podmienky, ktoré majú obmedziť šírenie nelegálneho obsahu.
Platforma čelí kritike aj kvôli tomu, že umožňuje vytvárať skupiny s až 200 000 členmi, čo uľahčuje šírenie dezinformácií a extrémistických materiálov. Pre porovnanie, konkurenčná platforma WhatsApp obmedzuje počet členov v jednej skupine na 1000, čo robí moderovanie jednoduchším.
Telegram sa stal v roku 2023 cieľom úradov vo viacerých krajinách. Vo Veľkej Británii platformu obvinili z prispievania k násiliu prostredníctvom krajine pravicových kanálov. V Ukrajine dokonca zakázali používanie Telegramu na zariadeniach štátnych inštitúcií z dôvodu bezpečnostných rizík.
Pavel Durov, narodený v bývalom Sovietskom zväze, je dlhodobo zástancom ochrany súkromia a slobody prejavu, čo často vedie k konfliktom s vládami po celom svete. Telegram sa stal nástrojom pre organizovanie protestov proti režimom, ale je tiež zneužívaný extrémistami na šírenie nenávisti.
Durov bol predtým tvorcom ruskej sociálnej siete VKontakte (VK), no po tlaku spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina z tejto siete odišiel. Telegram, ktorý založil po odchode, má dnes sídlo v Dubaji a čelí tlakom zo strany rôznych vlád, vrátane tej ruskej, ktorá sa v roku 2018 pokúsila platformu zablokovať.
V skratke: Telegram mení svoj prístup k ochrane súkromia používateľov v reakcii na vládny tlak. Platforma začne poskytovať údaje o používateľoch podozrivých z nelegálnych aktivít. Zakladateľ Pavel Durov, zatknutý vo Francúzsku kvôli obvineniam zo šírenia detskej pornografie, zdôrazňuje, že nové pravidlá majú ochrániť miliardu používateľov platformy pred nebezpečenstvami. Telegram čelí kritike za podporu extrémistických skupín, ale Durov trvá na tom, že zneužívanie platformy nebolo zámerné.
