V období sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých sa kedysi dodržiavali prísne rituály a zvyklosti, ktorými sa mali príbuzní a blízki vyhnúť hnevu zosnulých. Zvykli ich dodržiavať najmä staršie generácie, pričom niektoré z týchto zvykov sa v pozmenenej forme zachovali až dodnes.
Magické obrady na prelome októbra a novembra
Zvykové obrady, ktoré sa konajú v dňoch 1. a 2. novembra, majú korene v dávnej minulosti a spájali sa s kontaktom s dušami zosnulých. V predkresťanskom období to boli pohanské rituály, ktoré mali zabezpečiť priazeň duší. S príchodom kresťanstva sa tieto tradície začlenili do kresťanských sviatkov, ktoré vzdávali úctu zosnulým, ale i naďalej zachovávali rešpekt a opatrnosť voči duchom. Mnohé staré obrady zanikli počas 20. storočia, no iné v upravenej podobe pretrvávajú.
Z ohňa na hroboch sa stal symbolický plameň sviečky
Dôležitým prvkom minulých obradov bol oheň, ktorý mal zosnulých ochrániť a nasmerovať ich na cestu domov. V minulosti sa na hroboch zakladali ohniská, ktoré mali nielen poskytnúť teplo dušiam, ale aj symbolicky rozjasniť ich cestu v temnote. Pre tragicky zosnulých mal oheň navyše aj očistnú a ochrannú funkciu. Dnes je táto tradícia zachovaná vo forme zapálených sviečok a kahancov na hroboch, ktoré vyjadrujú úctu a spomienku na zosnulých.
Hostina pre duše – starobylá tradícia pohostenia
Podľa starých tradícií sa verilo, že počas sviatku Všetkých svätých sa duše vracajú na zem. Na stole sa preto pripravovala bohatá hostina, ktorá mala zabezpečiť ich pohostinnosť. Počas noci zostávalo jedlo pripravené a vchodové dvere sa mierne pootvárali, aby duše mali voľný prístup. Ráno sa neraz našli len zvyšky, čo potvrdzovalo, že duše prijali pohostenie a dom ochránili pred nešťastím. V súčasnosti je bežné, že rodiny trávia tento sviatok pri spoločnom obede, čo je jedným z pretrvávajúcich symbolov rodinnej súdržnosti.
Zákaz šitia – opatrnosť pred nešťastím
S príchodom sviatkov sa spájali aj rôzne zákazy, ktoré mali ochrániť živých pred hnevom zosnulých. Jeden z najzvláštnejších zákazov bolo šitie. Verilo sa, že ak by niekto v tieto dni šil, mohol by nechtiac „prišiť“ blúdiacu dušu a obmedziť jej pohyb. To by mohlo viesť k hnevu zosnulých a privolať na dom nešťastie.
Nepozdvihujte padnuté predmety
Zvyk nepodvíhať náhle spadnuté veci bol ďalšou tradíciou, ktorá sa dodržiavala v dňoch Všetkých svätých. Duchovia, ktorí v tomto období údajne putovali po domácnostiach, si mohli nárokovať na predmety, ktoré im padli do oka. Ak niečo spadlo, radšej sa to nechalo ležať až do 3. novembra. V prípade, že bol predmet nevyhnutný pre každodenný život, zvyklo sa miesto neho položiť chlieb, ktorý mal udobriť duše.
Tichý domov na ochranu duší
Pre pokoj duší sa počas sviatku odporúčalo vyhnúť hluku a domácim prácam. Práve 1. a 2. novembra sa v minulosti nesmelo hlasno rozprávať, spievať ani používať ostré nástroje. Ticho v domácnosti malo zaistiť pokojný priechod duší a ich bezpečnosť.
