Trump hrozí Európe tvrdými clami: Dôvodom je spojenectvo EÚ s Kanadou

Plán Európskej únie urobiť z Kanady svojho historicky prvého pridruženého člena narazil na tvrdý odpor vo Washingtone. Americký prezident Donald Trump varuje pred zavedením devastačných ciel a obmedzením obchodu, ak Brusel s Ottawou túto prelomovú dohodu zrealizujú. Kým starý kontinent hľadá stabilných partnerov v čoraz neistejšom svete, za oceánom naberá na obrátkach hrozba novej globálnej obchodnej vojny.

Zrodenie unikátnej aliancie a hnev Bieleho domu

Predstava, že by sa severoamerická krajina pevne pripútala k európskym štruktúram, vyvolala v Oválnej pracovni okamžité pobúrenie. Donald Trump sa k situácii vyjadril nekompromisne. „Myslím, že je to smiešne,“ reagoval americký líder, keď dostal otázku na rodiaci sa bruselsko-kanadský pakt.

Svoj postoj vzápätí podčiarkol otvoreným varovaním adresovaným starému kontinentu. „Ak to urobia, ak si budem myslieť, že ide hoci len trochu o nepriateľský krok, uvalím veľmi vysoké clá, alebo prestanem s Európou v mnohých oblastiach obchodovať,“ odkázal Trump európskym lídrom.

Kanada sa v súčasnosti aktívne snaží znížiť svoju masívnu ekonomickú závislosť od Spojených štátov. Dôvodom je neustále eskalujúca obchodná vojna medzi oboma susedmi. Šéf Bieleho domu na túto snahu reagoval podráždene a podľa portálu Politico severného suseda označil za „hrozného obchodného partnera“. Zároveň si však nechal otvorené zadné vrátka a pripustil, že by hlbšie spojenectvo medzi EÚ a Kanadou mohol akceptovať za predpokladu, že by táto iniciatíva bola „myslená dobre“.

Historický moment v Európskom parlamente

Debatu o novej forme medzinárodnej kooperácie rozprúdila šéfka Európskej komisie. Ursula von der Leyenová navrhla masívne prehĺbenie vzťahov s Ottawou, a to najmä v strategických oblastiach obrany, energetiky a moderných technológií. Tento krok načasovala symbolicky – deň pred ostro sledovaným vystúpením kanadského premiéra Marka Carneyho v pléne europarlamentu.

Carney si tak pripísal historické prvenstvo. Stal sa vôbec prvým predsedom vlády neeurópskej krajiny, ktorý sa zúčastnil na každoročnom prejave o stave Únie. Jeho nabitý diplomatický program zahŕňal aj stredajšie stretnutie s britským premiérom Andym Burnhamom. Intenzívne rokovania vyvrcholia už na budúci mesiac počas veľkého summitu zástupcov EÚ a Kanady v Montreale.

Šéfka bruselskej exekutívy vo svojej reči zdôraznila, že demokratický svet momentálne čelí „rozpadu medzinárodného systému založeného na pravidlách“. Práve z tohto dôvodu je podľa nej nevyhnutné, aby Brusel a Ottawa svoje spojenectvo posunuli na úplne novú úroveň.

Ovácie v stoji a technologická aliancia

„Chcela by som s vami spolupracovať na otvorení dverí Kanade, aby sa stala prvým pridruženým členom EÚ,“ vyhlásila von der Leyenová priamo ku kanadskému premiérovi. Jej ambiciózne slová vyvolali v rokovacej sále mohutný potlesk v stoji.

Predsedníčka Komisie následne predstavila konkrétne obrysy tohto vizionárskeho plánu. „Budeme spolupracovať na inteligentnej výrobe. Vytvoríme technologickú alianciu. Prepojíme obranné priemyselné základne. Z Arktídy urobíme kľúčový spoločný projekt,“ vymenovala hlavné piliere dohody. Nezabudla pritom diplomaticky dodať, že toto strategické partnerstvo „nie je proti nikomu namierené“.

Kancelária kanadského premiéra reagovala na ponuku pragmaticky. „V nebezpečnejšom a rozdelenejšom svete Kanada buduje silnejšie vzťahy s dôveryhodnými partnermi,“ uviedla v oficiálnom vyhlásení. Samotný Carney neskôr novinárom spresnil, že jeho krajina nemá záujem o klasické plnohodnotné členstvo v bloku. Namiesto toho sa usiluje o vytvorenie funkčnej a flexibilnej formy spolupráce, ktorú nazval „unikátnu alianciu“.

Čo v praxi znamená status „pridruženého člena“?

Zaujímavosťou je, že platné európske zmluvy zatiaľ inštitút „pridruženého člena“ vôbec nepoznajú. S týmto inovatívnym konceptom prišiel len tento rok nemecký kancelár Friedrich Merz. Pôvodne však túto kategóriu navrhoval ako prechodné riešenie pre vojnou zmietanú Ukrajinu, ktorá sa dlhodobo snaží o vstup do európskych štruktúr.

V ukrajinskom kontexte tento model počítal s tým, že by krajina získala právo zúčastňovať sa na európskych summitoch a mala by svojho zástupcu v Európskej komisii. Štát s takýmto statusom by navyše mohol čerpať vyhradenú časť finančných prostriedkov z unijného rozpočtu, hoci by nedisponoval plnými hlasovacími právami. Presadenie akéhokoľvek podobného partnerstva s treťou krajinou však vyžaduje jednohlasné schválenie všetkými členskými štátmi EÚ.

Ekonomické väzby medzi Európou a Kanadou pritom utešene rastú už niekoľko rokov. Výrazným impulzom bola prelomová dohoda o voľnom obchode (CETA). Tá podľa dostupných štatistík prispela od roku 2016 k masívnemu nárastu vzájomného obchodu s tovarmi a službami o viac než 80 percent, keďže zrušila takmer všetky existujúce clá.