Svet obletela správa o dramatickom vypuknutí nákazy vzácnym hantavírusom na palube výletnej lode MV Hondius, ktorá si doteraz vyžiadala tri obete. Kým viac ako stovka pasažierov zostáva v izolácii, medzinárodný tím vedcov pod vedením expertov z britskej University of Bath intenzívne pracuje na novej očkovacej látke.
Prelomová technológia by mohla umožniť distribúciu vakcín pomocou dronov aj do najodľahlejších kútov sveta bez nutnosti chladenia.
Ohnisko na šírom mori a medzinárodná ostražitosť
Epidemiologická situácia na lodi MV Hondius sa vyostrila po tom, čo bol u britského štátneho príslušníka na izolovanom ostrove Tristan da Cunha diagnostikovaný hantavírus. Pacient loď opustil počas zastávky na Svätej Helene ešte 22. apríla. Od začiatku prepuknutia nákazy minulý mesiac zomreli traja ľudia.
Hoci Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje riziko pre širokú verejnosť ako nízke, americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) už aktivovalo núdzovú reakciu úrovne 3. Ide o základný stupeň pohotovosti, ktorý však umožňuje rýchlejšiu mobilizáciu zdrojov a monitorovanie šírenia vírusu.
Revolúcia v distribúcii: Vakcíny v „puzdre“
Vedecký tím, ktorého súčasťou je aj profesorka chémie Asel Sartbaeva, pracuje na vakcíne, ktorá by mohla zásadne zmeniť spôsob boja proti podobným epidémiám.
„Vývoj vakcíny by bol úžasný, pretože by sme mohli zabrániť vzniku tohto ochorenia alebo aspoň zmierniť jeho veľmi vážne následky,“ uviedla profesorka Sartbaeva pre BBC.
Kľúčovým prvkom výskumu je tzv. „insilikácia“. Táto metóda spočíva v obalení antigénu do mikroskopických vrstiev materiálu, ktoré ho chránia pred teplotnými výkyvmi. „Je to nová technológia, ktorú v rámci svojej skupiny vyvíjam už viac ako 15 rokov,“ vysvetľuje profesorka.
„Naša skupina v Bath spolupracuje s ďalšími dvoma tímami – jedným v Texase, ktorý vyvinul antigén proti hantavírusu, a skupinou v Južnej Afrike v spoločnosti Afrigen. Pridávame naň tepelnú stabilizáciu, aby bola vakcína odolná voči zmenám teploty, čo nám umožní realizovať napríklad dodávky dronom,“ dodala Sartbaeva.
Nebezpečný kmeň Andes: Prenos z človeka na človeka
Hantavírus kmeňa Andes, ktorý sa vyskytuje primárne v Južnej Amerike, je medzi virológmi známy svojou raritou a nebezpečnosťou. Mikrobiológ Dr. Gustavo Palacios pre CNN uviedol, že v histórii bolo zdokumentovaných len približne 3 000 známych prípadov.
Čím je tento kmeň výnimočný? Ide o jedinú zdokumentovanú formu hantavírusu, pri ktorej bol potvrdený prenos z človeka na človeka. Štúdie naznačujú, že infekčné okno sa otvára približne na jeden deň v čase, keď sa u pacienta objaví horúčka. K nákaze pritom môže stačiť aj krátky pobyt v blízkosti infikovanej osoby.
Príznaky a pľúcny syndróm
Ochorenie často prechádza do hantavírusového pľúcneho syndrómu (HPS), ktorý priamo útočí na dýchaciu sústavu. Symptómy sa zvyčajne prejavia jeden až osem týždňov po kontakte s vírusom.
Počiatočné príznaky:
- Únava a horúčka
- Bolesti svalov a hlavy
- Závraty a zimnica
- Nevoľnosť, vracanie a hnačka
Neskoršie štádiá:
- Silný kašeľ
- Výrazná dýchavičnosť
Pri úmrtnosti medzi 20 až 40 percentami zostáva včasná diagnostika a hospitalizácia kľúčovým faktorom prežitia.
