V ďalšej krajine klesá podpora Ukrajine: Tisíce ľudí v Bulharsku protestovalo za neutralitu

bulharsko protest

Tisíce Bulharov sa v nedeľu zúčastnili na masovej demonštrácii v hlavnom meste Sofia, na ktorej vyzývali bulharskú vládu, aby zaujala neutrálny postoj v rusko-ukrajinskom konflikte.

Protestujúci sa zhromaždili pred Národným palácom kultúry, kde požadovali, aby Bulharsko bolo „zónou mieru“ a nezapájalo sa do žiadneho konfliktu.

Miestne médiá informovali o tom, ako demonštranti skandovali „Bulharsko je zónou mieru“, „Chceme mier, nie vojnu“ a „NATO von“, pričom protestujúci vyjadrili svoje znepokojenie nad tým, že bulharská vláda nasleduje obrannú alianciu NATO vedenú USA do konfliktu s Ruskom. Bulharsko má s Ruskom hlboké kultúrne a hospodárske väzby, hoci v posledných rokoch boli vzťahy napäté.

Na transparentoch bolo údajne napísané: „Protestujúci namietali proti tomu, aby bulharská vláda poslala Kyjevu akúkoľvek formu vojenskej podpory.

„Ak Bulharsko vstúpi ako strana do tohto konfliktu, niektorí z tých, ktorí budú zabití, budú Bulhari. To je niečo, čo nechceme, čo nedovolíme,“ povedal aktivista Grigor Saryiski, ako informoval portál Ruptly.

Tento názor je podobný tomu, ktorý často presadzujú Rakúsko aj Maďarsko. Maďarský premiér Viktor Orbán dlhodobo trvá na tom, že jeho krajina síce bude dodržiavať celoeurópske opatrenia týkajúce sa sankcií a ponúkne humanitárnu pomoc, ale Maďarsko neposkytne vojenskú pomoc ani jednej strane konfliktu a odmieta, aby ho západní spojenci zatiahli do vojny.

TENTO ČLÁNOK PREČÍTALI VŠETCI:  Baba Vanga poradila 6 rád, ako získať peniaze a šťastie. Je to jednoduché

Demonštrácie sa konali v desiatkach miest po celom Bulharsku, pričom najväčšia sa uskutočnila v hlavnom meste.

Organizátori demonštrácií spustili aj petíciu vyzývajúcu na „celoštátne referendum o mieri a neutralite“. Zasadzujú sa za to, aby sa voličov opýtali na ich názor na bulharskú zahraničnú politiku vo vzťahu ku konfliktným zónam, či podporujú alebo nepodporujú prijatie zahraničných vojenských skupín na bulharskom území a či by sa nasadenie bulharských ozbrojených síl v zahraničí malo povoliť až po celoštátnom referende o tejto otázke.

Predpokladá sa, že ďalší súbor protestov bol naplánovaný na 21. mája.

Napriek výrazne pozitívnym náladám voči Rusku v období pred minuloročnou inváziou tejto krajiny na Ukrajinu administratíva v Sofii podporila sankcie voči Moskve a na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského poskytla Kyjevu humanitárnu aj vojenskú pomoc. Krajina tiež prijala tisíce ukrajinských utečencov utekajúcich pred vojnou.

Jej rozhodnutie zasiahnuť do krízy však kritizovali viacerí politickí oponenti. Patria k nim aj tí z Bulharskej socialistickej strany a populistická pravicová strana Obroda, ktorej podpora v posledných rokoch neustále rastie a v súčasnosti má 37 kresiel v 240-člennom Národnom zhromaždení.

TENTO ČLÁNOK PREČÍTALI VŠETCI:  Čech našiel spôsob, ako predĺžiť životnosť tužkových bateriek

Verejná mienka vo februári 2022 bola vo všeobecnosti kritická voči ruskej invázii na Ukrajinu. Štúdia spoločnosti Alpha Research ukázala, že 63 % respondentov schvaľovalo protiruské sankcie navrhované Európskou úniou, zatiaľ čo 63 % považovalo inváziu za neopodstatnenú; naopak, len 16 % podporovalo kroky Vladimíra Putina.

S predlžovaním vojny však podpora Ukrajiny a pozícia Západu klesala. Prieskum spoločnosti Estat z novembra 2022, o ktorom informovalo Európske centrum pre štúdium populizmu (ECPS), ukázal, že 68 percent bulharských respondentov sa domnieva, že krajina by mala k vojne zachovať neutrálny postoj. Medzitým počet ľudí podporujúcich príchod väčšieho počtu ukrajinských utečencov klesol z 38 percent na začiatku konfliktu na 26 percent v októbri minulého roka.

Sympatie s Ukrajinou aj Ruskom sa od začiatku konfliktu tiež znížili, a to z 32 percent na 23 percent v prípade Ukrajiny a z 24 percent na 21 percent v prípade Ruska, čo poukazuje na rastúci trend antipatie voči konfliktu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *