Vedci zistili, že plasty, moderný priemyselný produkt vyrábaný najčastejšie z ropy, prenikli takmer do každého prostredia na našej planéte a nachádzajú sa dokonca aj v ľudskej krvi. Ich vplyv, vrátane vplyvu na ľudské zdravie, však nie je dobre známy.
V novej štúdii sa našli dôkazy, že mikroplasty sa dostali do dažďových mrakov a mohli by ovplyvňovať ich tvorbu.
Autorom štúdie, ktorú v stredu uverejnila Americká chemická spoločnosť v časopise Environmental Science and Technology Letters, je skupina vedcov z čínskej univerzity v Šan-tungu.
V 24 z 28 vzoriek odobratých z vody v oblakoch na vrchole hory Tai našli chemikálie, ktoré sa bežne nachádzajú v syntetických vláknach, obaloch a iných plastových výrobkoch vrátane polyetyléntereftalátu (PET), polypropylénu, polyetylénu a polystyrénu.
„Toto zistenie poskytuje významný dôkaz o prítomnosti hojného množstva MP [mikroplastov] v oblakoch,“ uviedli výskumníci.
V štúdii zo začiatku tohto roka sa našli sekundárne dôkazy o tom, že mikroplasty sa pravdepodobne nachádzajú v oblakoch, ale najnovšia štúdia je prvou, ktorá našla mikroplasty vo vzorkách odobratých priamo z oblakov. V druhej štúdii, ktorá bola v septembri uverejnená v časopise Environmental Chemistry Letters, sa mikroplasty našli na vrcholoch hôr Fuji a Oyama v Japonsku, z čoho vedci usúdili, že sa tam mohli usadiť len v dôsledku zrážok.
Pojem „mikroplasty“ sa vzťahuje na širokú škálu drobných plastových kúskov s priemerom menším ako 5 milimetrov. Zatiaľ čo niektoré z nich môžu byť „nedotknuté“ plasty vyrábané v malej veľkosti, väčšina z nich sú pravdepodobne kúsky väčších plastov, ktoré boli rozbité a degradované pôsobením počasia, vody a slnečného žiarenia, ktoré zahŕňa ultrafialové žiarenie, ktoré môže zmeniť ich chemické zloženie.
V štúdii zo Šan-tungu mali mikroplasty, ktoré vedci našli, tendenciu byť menšie ako 100 mikrometrov, hoci niektoré boli veľké až 1 500 mikrometrov alebo 1,5 milimetra. Väčšiu hustotu mikroplastov zistili v oblakoch s väčšou hustotou v nižších nadmorských výškach, napríklad v tých, ktoré produkujú dážď, a staršie častice mali tendenciu mať na svojom povrchu viazaných viac olova, ortuti a kyslíka – chemických látok, ktoré by podľa vedcov mohli pomôcť spustiť vznik oblakov.
Úradníci použili počítačové modely, aby určili, ako sa tam častice dostali, a zistili, že hlavným zdrojom mikroplastov bolo prúdenie vzduchu z vysoko obývaných vnútrozemských miest, a nie z oceánu alebo z blízkych hôr.
„Je potrebný ďalší výskum, aby sme pochopili interakcie mikroplastov s mrakmi a potenciálny vplyv na atmosférické cykly kovov a tvorbu oblakov,“ uvádza sa v štúdii.
