Európska únia pripravuje zásadnú revíziu legislatívy v oblasti vykurovania, ktorá výrazne ovplyvní výrobcov a používateľov kotlov na pelety. Zmeny, ktoré by mali vstúpiť do platnosti od roku 2027, síce neznamenajú priamy zákaz tohto typu zariadení, no môžu viesť k ich postupnému ústupu z trhu.
Nižšie limity, vyššie náklady
Navrhovaná aktualizácia smernice o ekodizajne stanovuje nový limit pre emisie tuhých častíc – zo súčasných 1500 mg/m³ sa má hranica znížiť až na 500 mg/m³. Okrem toho bude zavedená povinnosť pripojenia zariadení na elektrinu s cieľom umožniť priebežné sledovanie ich emisných parametrov.
Tieto nové podmienky budú znamenať, že väčšina súčasných modelov už nebude spĺňať normy, a preto ich predaj či výroba nebude možná. Výrobcovia sa tak budú musieť pripraviť na nákladnú modernizáciu technológií, ktorá zasiahne do systému spaľovania, filtrácie aj elektronického riadenia. Dôsledkom budú pravdepodobne vyššie ceny zariadení – odborníci hovoria o možnom náraste o 10 až 20 %.
Vplyv na domácnosti a dotačné programy
Hoci pelety stále spadajú pod definíciu obnoviteľných zdrojov, Európska komisia ich ekologický prínos čoraz častejšie spochybňuje. Dôležité totiž nie je len to, z čoho je palivo vyrobené, ale aj množstvo CO₂, ktoré sa pri jeho spaľovaní uvoľňuje do ovzdušia. Navyše sa často prehliadajú emisie vznikajúce pri výrobe a transporte samotného paliva.
Ministerstvo životného prostredia už avizovalo, že budúce kolá dotačných programov – ako je napríklad „Čisté ovzdušie“ – budú posudzovať nielen technickú triedu zariadenia, ale aj jeho skutočné emisné výstupy a prínos k energetickej efektívnosti budovy. Z tohto dôvodu môžu kotly na pelety strácať na atraktivite v porovnaní s inovatívnejšími technológiami.
Sú pelety skutočne ekologické?
Moderné peletové kotly sú považované za výrazne šetrnejšie k životnému prostrediu než klasické uhoľné systémy. Ich výhodou je automatické dávkovanie paliva, vysoká účinnosť a nižšia produkcia škodlivín. Kľúčový je však spôsob ich prevádzky – od kvality paliva, cez údržbu, až po správne nastavenie výkonu. Nevhodné používanie môže viesť k zvýšenej emisii látok škodlivých pre zdravie.
Rastú aj pochybnosti o skutočnej uhlíkovej neutralite tohto paliva. Zatiaľ čo technicky ide o odpad z drevovýroby, ktorý by inak mohol skončiť ako odpad, klimatická politika čoraz viac zohľadňuje celkovú bilanciu CO₂ vrátane tzv. nepriamych emisií. V hustejšie obývaných oblastiach preto silnejú hlasy za obmedzenie používania peletových kotlov.
Čo namiesto peletových kotlov?
Za ekologickejšiu alternatívu sa dnes najčastejšie považujú tepelné čerpadlá – technológia bez priamej emisie, ktorú podporujú európske aj národné dotácie. V Poľsku chce vláda do roku 2030 dosiahnuť až 2 milióny inštalácií. Výzvou však zostáva vysoká počiatočná investícia a potreba stabilného elektrického pripojenia.
V mestách preto čoraz väčšiu pozornosť púta centrálne zásobovanie teplom, ktoré prechádza na obnoviteľné zdroje – biomasu, odpadové teplo či solárne technológie. Podľa plánov vlády by mala byť väčšina týchto sietí dekarbonizovaná do roku 2040, čo zároveň znamená odklon nielen od peliet, ale aj od zemného plynu.
Technológie budúcnosti
Na trhu sa už objavujú aj prvé prototypy zariadení využívajúcich vodík alebo infražiariče napájané z fotovoltiky a batériových úložísk. Hoci tieto riešenia ešte nie sú komerčne rozšírené, jasne naznačujú trend smerom k systémom, ktoré nevyužívajú spaľovanie ako zdroj tepla. Práve takéto riešenia sú v súlade s novou európskou smernicou EPBD, ktorá do roku 2050 počíta s úplnou dekarbonizáciou stavebného fondu.
Redakcia Plénum.sk
