V dobe, keď sa šťastie na sociálnych sieťach často spája s exotickými destináciami, veľkolepými úspechmi a dokonalými fotografiami, profesor Albert Bandura, významná osobnosť psychológie 20. storočia, pripomína niečo zásadné: skutočné naplnenie máme často doslova na dosah ruky. A to vďaka štyrom základným princípom, ktoré si môže každý z nás pestovať.
Vplyv na vlastný život: sila osobnej účinnosti
Jedným z hlavných stavebných kameňov šťastia je podľa Banduru pocit kontroly nad vlastným životom. Odborne to nazýva pocitom vlastnej účinnosti.
Nejde o to byť perfektný, ale mať schopnosť ovplyvniť svoje okolie – hoci aj malými krokmi. Aj neúspech môže byť mostom k rastu: možno ste včera zlyhali, ale dnes ste urobili pokrok. Tento proces budovania a učenia sa vytvára pevné základy sebaúcty a vnútornej sily.
Rast prostredníctvom prekonávania prekážok
Profesor Bandura zdôrazňuje, že pre psychickú pohodu je dôležité neustále pôsobiť v nejakej oblasti, aj keď to na začiatku ide ťažko. „Človek potrebuje konať v nejakom priestore, aj keď to najskôr ide ako po hrboľatej ceste,“ vysvetľuje.
Práve úsilie, snaha o zlepšenie a prekonávanie vlastných limitov spúšťa v mozgu uvoľňovanie hormónov šťastia. Tieto malé úspechy nie sú len zdrojom spokojnosti, ale aj potvrdením, že sa človek rozvíja a kráča správnou cestou.
Riešenie problémov ako prirodzená odmena
Ľudský mozog je prirodzene nastavený na riešenie problémov – je to preň forma hry, kde za úspešné zvládnutie výzvy prichádza odmena.
Proces je nasledovný: najprv nastáva vzrušenie z výzvy (vzrast hladiny adrenalínu), potom nasleduje fáza konania a napokon prichádza pocit úľavy a uspokojenia. Tento emočný cyklus „konaj – dosiahni – odpočívaj“ napodobňuje prírodné inštinkty, ako napríklad lov: najprv napätie, potom akcia, a nakoniec relaxácia.
Dôležité je uvedomiť si, že tento mechanizmus nevyžaduje veľké životné zmeny – stačí aj každodenné riešenie malých úloh, ktoré aktivujú náš mozog.
Harmónia medzi napätím a pokojom
Bandura pripomína, že skutočné šťastie nie je trvalý stav eufórie, ale prirodzený rytmus striedania fáz aktivity a pokoja.
„Ľudia potrebujú stimuláciu, ale rovnako aj fázu spokojnosti a uvoľnenia,“ hovorí profesor.
Keď nás niečo nadchne, naplní energiou a zároveň prináša pocit uspokojenia, nachádzame sa v ideálnom psychickom rozpoložení.
Problém nastáva vtedy, ak uviazneme len v jednej fáze – či už v neustálom napätí, nepretržitom výkone alebo nekonečnom odpočinku. Kľúčom k vnútornej rovnováhe je nájsť správny balans medzi týmito stavmi.
Redakcia Plénum.sk
