Zlaté rezervy svetových centrálnych bánk trhajú historické rekordy a tempo ich nákupov neutícha. Dôvodom tohto masívneho dopytu po žltom kove nie je vidina rýchleho zisku, ale strach z geopolitických konfliktov, medzinárodných sankcií a klesajúca dôvera v americký dolár. Globálny finančný poriadok sa otriasa v základoch a najväčší hráči na trhu hľadajú bezpečný prístav, uvádza TN.cz
Koniec éry amerických aktív?
Podľa najnovších dát od Svetovej rady pre zlato (WGC), ktorá združuje najväčších globálnych ťažiarov, sa trh s cennými kovmi mení na nepoznanie. Zlato už z hľadiska dôležitosti predbehlo americké štátne dlhopisy a stalo sa najvýznamnejším rezervným aktívom. Tento historický míľnik len potvrdzuje skepsu odborníkov, keďže drvivá väčšina opýtaných vidí budúcnosť americkej meny v rezervách pesimisticky.
Nechcete zmeškať to najdôležitejšie?
Majte tie najlepšie články z Plenum.sk priamo vo svojom telefóne zadarmo. Pridajte si nás do Google zdrojov a buďte v obraze skôr ako ostatní.
Nový prieskum WGC prináša jednoznačné čísla o blízkej budúcnosti. Až 89 percent manažérov rezerv očakáva v nasledujúcich dvanástich mesiacoch ďalší nárast globálnych zásob žltého kovu. Ešte dôležitejším zistením je fakt, že rekordných 45 percent respondentov má v pláne počas budúceho roka priamo zvyšovať rezervy svojich vlastných inštitúcií.
Strategická poistka, nie historický relikt
Finanční experti sa zhodujú, že za týmto správaním netreba hľadať krátkodobé špekulácie. Inštitúcie hľadajú predovšetkým stabilitu a bezpečnosť v čoraz komplikovanejšom svete. „Tohtoročný prieskum vysiela jasný signál: dopyt centrálnych bánk po zlate ďalej rastie,“ uviedol šéf sekcie centrálnych bánk vo Svetovej rade pre zlato Shaokai Fan. Ten zároveň zdôraznil podstatu zmeny myslenia finančníkov: „Banky už zlato nevnímajú ako historický relikt, ale ako aktívnu strategickú súčasť rezerv v čase geopolitickej neistoty.“
Lekcia z Ukrajiny a presun bohatstva
Výrazný obrat na trhu s drahými kovmi nastal po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Ako pripomína ekonóm Luke Hartigan, kľúčovým varovaním pre mnohé štáty bolo uvalenie západných sankcií na Moskvu. Išlo najmä o odpojenie krajiny od medzinárodného platobného systému SWIFT a okamžité zmrazenie ruských rezerv v hodnote približne 300 miliárd dolárov.
„Mnohé krajiny si vtedy uvedomili, že devízové rezervy držané v zahraničných menách môžu byť politicky zraniteľné,“ vysvetlil Hartigan pre odbornú platformu The Conversation. Práve z tohto dôvodu sa k masívnym nákupom uchyľujú predovšetkým rozvíjajúce sa ekonomiky. Štáty ako Čína, India, Turecko či samotné Rusko uprednostňujú zlato, pretože na rozdiel od dolárov neleží v cudzom finančnom systéme a je mimoriadne náročné ho sankcionovať.
Návrat fyzického zlata domov
Okrem samotných nákupov sa výrazne mení aj bezpečnostná logistika. Svetové centrálne banky čoraz častejšie sťahujú svoje fyzické zlaté rezervy zo zahraničných trezorov späť na domáce územie, prípadne svoje úložiská strategicky diverzifikujú. Tieto kroky sú nespochybniteľným dôkazom toho, že sa svetové inštitúcie pripravujú na éru menšej stability. Keď tvorcovia menových politík v takomto obrovskom rozsahu utekajú k hmatateľnej istote, znamená to jediné – dôvera v súčasný medzinárodný poriadok rapídne slabne.
