Európa sa naplno pripravuje na vojnu. Tieto krajiny zavádzajú opatrenia

Európski lídri bijú na poplach pred stupňujúcim sa rizikom hybridných a vojenských útokov zo strany Ruskej federácie. Zatiaľ čo viaceré krajiny urýchlene zvolávajú bezpečnostné rady a sprísňujú opatrenia na kľúčových letiskách, experti upozorňujú, že narastajúca hrozba môže byť len prepracovanou taktikou zastrašovani, informuje tn.cz

Európa v tieni hybridných hrozieb

V posledných týždňoch sa naprieč európskym kontinentom ozýva čoraz viac varovných hlasov, ktoré upozorňujú na riziko blížiacich sa útokov z Východu. Vlády viacerých členských štátov NATO nenechávajú nič na náhodu a začínajú konať. Reakcie siahajú od zvolávania národných bezpečnostných rád až po implementáciu prísnych plošných opatrení.

Olej do ohňa nedávno priliali aj americké tajné služby. Tie začiatkom septembra zverejnili varovanie, podľa ktorého sa Rusko na jeseň s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsi priamo otestovať ostražitosť Európy a Severoatlantickej aliancie prostredníctvom riadených útokov.

Mobilizácia na Západe: Od Paríža po Londýn

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na situáciu zareagoval zvolaním Rady národnej obrany a bezpečnosti. Spolu s lídrami tamojších parlamentných strán riešil nielen vývoj vojny na Ukrajine, ale predovšetkým oživenie hybridných hrozieb priamo na európskej pôde. Hoci detaily zo stretnutia ostali utajené, podľa zdrojov z Elyzejského paláca bol hlavnou témou práve nárast hybridných incidentov.

Možné riziká nepodceňujú ani vo Veľkej Británii. Veliteľ Kráľovského námorníctva Gwyn Jenkins načrtol katastrofický scenár prípadného prvého dňa konfliktu. Spojené kráľovstvo podľa neho aktuálne čelí bezpečnostným rizikám, aké tu neboli od čias studenej vojny. „Rusko skúma slabiny Británie a mohlo by zničiť transatlantické káble krajiny hneď v prvý deň konfliktu,“ vyhlásil Jenkins a apeloval na to, aby krajina okamžite posilnila svoju vojnovú pripravenosť.

Stredná Európa a Pobaltie menia stratégiu

Poľský premiér Donald Tusk dôrazne varoval európskych spojencov pred možnými raketovými útokmi a údermi bezpilotných lietadiel. Tieto hrozby sa podľa neho môžu zintenzívniť už počas jesene a začiatkom zimy, pričom terčom by mali byť štáty otvorene podporujúce Ukrajinu. „Potenciálne možné údery budú mať v úvodzovkách náhodný charakter, aby paralyzovali alebo aspoň oslabili motiváciu krajín NATO uplatňovať príslušné nariadenia NATO v prípade agresie proti jednému z členských štátov,“ uviedol Tusk.

Mimoriadne vážne berie situáciu aj Litva. Vláda vo Vilniuse už stihla vypracovať komplexný evakuačný plán pre prípad vojenského konfliktu, ktorý počíta s tromi koridormi, z ktorých jeden vedie priamo do Poľska. Tamojší minister obrany Robertas Kaunas navyše avizoval snahu o obnovenie povinnej vojenskej služby. „Potrebujeme infraštruktúru, inštruktorov, vojenské kapacity a dostatočné množstvo zbraní, aby sme zaistili služby ľuďom, ktorých povolávame a chceme trénovať kvalitne,“ vysvetlil.

Prísnejšie opatrenia v Nemecku a postoj Slovenska

V Nemecku rezonuje augustový incident z letiska v Lipsku, kde bol objavený dron cudzieho pôvodu, za ktorým podľa nemeckej vlády stálo Rusko. Krajina v reakcii na to výrazne sprísnila bezpečnostné protokoly. Tamojší minister vnútra Alexander Dobrindt netají obavy z ďalšej eskalácie a Nemecko plánuje zaviesť plošný ochranný štít proti kyberútokom. „Hybridné útoky Ruska pomocou dronov s výbušninami na letiskách, agenti v našich mestách, kyberútoky na naše siete a sabotáž našej infraštruktúry sú každodennou realitou,“ priznal otvorene Dobrindt.

Vážnosť situácie vnímajú aj politické špičky na Slovensku a v Česku. Slovenský premiér Robert Fico počas nedávnej návštevy Prešova podotkol, že bezpečnostné napätie dosahuje kritické hodnoty. „Situácia nikdy nebola taká vážna a vypätá, pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojenského konfliktu, ako je tomu teraz,“ vyjadril sa. Plánované stretnutie s Donaldom Tuskom na západe Ukrajiny, kde sa mal preberať 22. balíček sankcií voči Rusku, však Fico napokon zo zdravotných dôvodov zrušil.

Zvýšenú aktivitu cudzích spravodajských služieb potvrdil aj český premiér Andrej Babiš (ANO). Pre médiá uviedol, že krajina aktívne čelí hybridnej vojne a bezpečnostné zložky „sa venujú všetkým rizikám spojeným s aktivitami ruských spravodajských služieb namierených proti našej krajine“.

Reálna vojenská hrozba alebo len hra nervov?

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vníma aktuálne kroky Ruska ako cielený pokus o naštrbenie aliančnej jednoty. „Rusko nám chce zabrániť v pomoci Ukrajine, ale my pre Ukrajinu urobíme ešte viac. Rusko chce konať tvrdo, ale my sme silnejší. A NATO bude aj naďalej posilňovať svoju schopnosť odstrašovať a brániť všetkých spojencov pred akoukoľvek hrozbou,“ deklaroval odhodlanie Aliancie.

Pohľad do zákulisia ruskej stratégie prináša bezpečnostný expert a profesor Univerzity Karlovej Oldřich Bureš. Európske obavy považuje za opodstatnené, no zároveň upozorňuje na psychologický rozmer hrozieb. „Či bude Rusko tú súčasnú situáciu eskalovať ešte viac, to môžeme len špekulovať,“ poznamenal Bureš.

Pripúšťa však, že hrozby môžu byť primárne nástrojom informačnej vojny. „Niektorí kritici tvrdia, že ide len o taktiku zastrašovania a že Rusko skutočne konflikt eskalovať nechce. Táto taktika ale funguje z hľadiska vyvolávania strachu a neistoty verejnosti,“ uzavrel bezpečnostný analytik.