Islandania rozhodli. V tesnom a mimoriadne napínavom referende, ktorého výsledky sa menili počas celej noci, obyvatelia severského ostrova odmietli obnovenie prístupových rokovaní s Európskou úniou. Tento výsledok znamená, že téma vstupu do európskeho bloku zostane v islandskej politike na minimálne dva roky zmrazená, zatiaľ čo kľúčové diplomatické i obchodné vzťahy s Bruselom budú pokračovať v súčasnom nastavení.
V skratke
- Obyvatelia Islandu v nedávnom referende hlasovali pomerom 52,5 % ku 47,5 % proti obnoveniu rokovaní o vstupe krajiny do Európskej únie.
- Výsledok plebiscitu znamená, že téma európskej integrácie sa odkladá na minimálne ďalšie dva roky, pričom vláda sľúbila rešpektovať vôľu ľudu napriek nezáväznému charakteru hlasovania.
- Krajina aj naďalej zostáva súčasťou schengenského priestoru a Európskeho hospodárskeho priestoru, takže praktický život obyvateľov ani bezvízový styk sa nijako nezmenia.
Tesný súboj, ktorý rozdelil krajinu
Tábor odporcov európskej integrácie dosiahol tesné víťazstvo. Kľúčová otázka na hlasovacích lístkoch znela: „Mal by Island obnoviť prístupové rokovania s Európskou úniou?“ Podľa informácií lokálnej vysielacej stanice RÚV sa po sčítaní takmer všetkých hlasov potvrdil negatívny postoj verejnosti.
„Teraz je jasné, že Island v hlasovaní odmietol obnovenie prístupových rokovaní s Európskou úniou,“ uviedla stanica RÚV ešte pred finálnym potvrdením posledného volebného obvodu. Rozloženie síl ukázalo výraznú priepasť medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny. Kým severný a južný Reykjavík hlasovali za Európsku úniu s pohodlnou väčšinou (57,5 % a 54,5 %), vidiecke oblasti sa rázne postavili proti.
Najväčšou drámou večera bol juhozápadný obvod. Ide o druhý najväčší región so 79-tisíc registrovanými voličmi, ktorý zahŕňa prímestské oblasti ako Garðabær, Hafnarfjörður, Kópavogur a Mosfellsbær. Po spočítaní 32 800 lístkov sa do vedenia 51,5 % prebojoval tábor „Nie“. RÚV situáciu zhodnotila jasne: „Je nepravdepodobné, že konečný výsledok prinesie táboru Áno taký obrovský obrat proti trendom tohto večera.“ Na zvrat by totiž zástancovia EÚ potrebovali získať nedosiahnuteľnú väčšinu 9 599 hlasov.
Priebeh volebnej noci: Mesto verzus vidiek
Volebné miestnosti sa uzavreli o 22:00 miestneho času a počiatočné výsledky naznačovali triumf proeurópskeho tábora. Prvé čísla, pochádzajúce najmä z Reykjavíku, ukazovali podporu pre „Áno“ na úrovni takmer 58 %. Aktivisti za vstup do EÚ boli v prvých hodinách mierne optimistickí a spoliehali sa na vysokú účasť v mestách.
Úderom polnoci sa však situácia začala dramaticky otáčať. Volebné komisie z pobrežných a vidieckych oblastí začali hlásiť masívnu podporu pre odmietnutie Únie. V rybárskych komunitách, kde už viac ako desaťročie pretrváva hlboký odpor voči európskym pravidlám zdieľania kvót, presiahla podpora tábora „Nie“ hranicu 65 %. Okolo druhej hodiny ráno bol už celonárodný výsledok takmer vyrovnaný.
Zlomový moment nastal okolo siedmej hodiny ráno. Severný poľnohospodársky región, ktorý tradične slúži ako ukazovateľ celkových nálad, ohlásil pomer 60 ku 40 v prospech odporcov. Tento moment prvýkrát preklopil celoštátne skóre na stranu „Nie“ a od tohto bodu sa už vedenie nezmenilo. Juh odmietol rokovania s 60,5 %, severozápad s 62,9 % a severovýchod s 61,2 %.
Prečo Island vôbec uvažoval o EÚ?
Národ s približne 400-tisíc obyvateľmi požiadal o členstvo v Únii ešte po finančnej kríze v roku 2009, kedy sa jeho ekonomika ocitla na pokraji kolapsu. Prístupové rozhovory sa však v roku 2013 zastavili po nástupe euroskeptickej koalície. Súčasná vláda pod vedením premiérky Kristrún Frostadóttir tento rok otázku opäť otvorila. Argumentovala tým, že čoraz nestabilnejšie medzinárodné prostredie si vyžaduje diskusiu o užších väzbách s Európou.
Pre Island sa však po tomto referende v praxi veľa nemení. Krajina naďalej zostáva pevnou súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru a patrí aj do bezpasovej schengenskej zóny. Obe tieto kľúčové dohody zostávajú plne v platnosti. Hoci referendum nemalo priamu právnu silu, islandská vláda sa vopred zaviazala, že rozhodnutie ľudu bude plne rešpektovať.
Detailné dôsledky hlasovania mala rozobrať špeciálna tlačová konferencia. Premiérka Frostadóttir, ministerka zahraničných vecí Þorgerður Katrín Gunnarsdóttir a ministerka školstva a detí Inga Sæland si pred novinárov naplánovali predstúpiť o 15:00, aby zhodnotili výsledky a odpovedali na otázky médií.
