Bola objavená jedna z najväčších známych čiernych dier. Podľa astronómov je taká gigantická, že má 30-miliardovú hmotnosť nášho Slnka a 8000-krát väčšiu ako čierna diera Sagittarius A* v srdci Mliečnej dráhy, píše Daily Mail.
Odborníci uviedli, že tento „mimoriadne vzrušujúci“ objav bol možný vďaka javu známemu ako gravitačná šošovka – prvýkrát sa takto podarilo spozorovať čiernu dieru.
Vzniká vtedy, keď galaxia v popredí ohýba svetlo zo vzdialenejšieho objektu a zväčšuje ho.
Táto technika umožnila výskumníkom z Durhamskej univerzity dôkladne preskúmať ultrapasívnu čiernu dieru v srdci galaxie vzdialenej stovky miliónov svetelných rokov od Zeme.
Čierne diery sú oblasti časopriestoru, kde gravitácia pôsobí tak silno, že sa z nich nemôže dostať ani svetlo.
Pôsobia ako intenzívne zdroje gravitácie, ktoré pohlcujú okolitý prach a plyn.
Vedúci autor Dr. James Nightingale povedal: „Táto konkrétna čierna diera, ktorej hmotnosť je približne 30 miliárd krát väčšia ako hmotnosť nášho Slnka, je jednou z najväčších, aké boli kedy objavené, a je na hornej hranici toho, ako veľké môžu byť podľa nás teoreticky čierne diery, takže je to mimoriadne vzrušujúci objav.
Pre porovnanie, najväčšia čierna diera v známom vesmíre je tá, ktorá poháňa kvazar TON 618 a má hmotnosť 66 miliárd krát väčšiu ako Slnko.
Sagittarius A* sa nachádza v galaktickom centre našej Mliečnej dráhy a jeho hmotnosť je 4,1 milióna krát väčšia ako hmotnosť nášho Slnka – v porovnaní s ním je to len zlomok.
Nový objav otvára lákavú možnosť nájsť oveľa viac neaktívnych a ultramasívnych čiernych dier, ako si astronómovia doteraz mysleli, čo by im umožnilo pochopiť, ako sa zväčšili.
Dr. Nightingale povedal: „Väčšina najväčších čiernych dier, o ktorých vieme, je v aktívnom stave, keď sa hmota vtiahnutá do blízkosti čiernej diery zahrieva a uvoľňuje energiu vo forme svetla, röntgenového žiarenia a iného žiarenia.
„Gravitačná šošovka však umožňuje študovať neaktívne čierne diery, čo v súčasnosti nie je možné vo vzdialených galaxiách.“
„Tento prístup by nám mohol umožniť odhaliť oveľa viac čiernych dier mimo nášho lokálneho vesmíru a odhaliť, ako sa tieto exotické objekty vyvíjali ďalej v kozmickom čase.
Výskumníci dosiahli svoj objav pomocou superpočítača, ktorý simuloval svetlo putujúce vesmírom stotisíckrát.
Každá simulácia zahŕňala čiernu dieru inej hmotnosti, ktorá mohla zmeniť cestu svetla k Zemi.
Keď výskumníci zahrnuli do jednej zo svojich simulácií ultrapasívnu čiernu dieru, cesta svetla zo vzdialenej galaxie k Zemi sa zhodovala s cestou, ktorú videli na skutočných snímkach zachytených Hubblovým vesmírnym teleskopom.
Tím dúfa, že toto je prvý krok k hlbšiemu skúmaniu tajomstiev čiernych dier a že budúce veľké teleskopy pomôžu astronómom skúmať ešte vzdialenejšie čierne diery a dozvedieť sa viac o ich veľkosti a rozsahu.
Čierne diery sa často označujú ako „ničivé monštrá“, pretože trhajú hviezdy, pohlcujú všetko, čo sa k nim priblíži, a držia svetlo v zajatí.
Redakcia Plénum.sk
