Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore zverejnenom v nedeľu uviedol, že Rusko utrpelo strategickú porážku na Ukrajine a stáva sa čoraz závislejším od Číny. Dodal však, že akákoľvek európska bezpečnostná architektúra by sa mala zaoberať nielen obavami Ukrajiny, ale mala by tiež zabrániť patovej situácii s Ruskom.
V rozhovore pre noviny l’Opinion na otázku o prebiehajúcom konflikte na Ukrajine Macron vyhlásil, že „Rusko už geopoliticky prehralo“. Tvrdil, že Moskva „začala podozrievať svojich historických spojencov, svoj prvorepublikový pás“.
Okrem toho podľa francúzskeho lídra Moskva „de facto začala určitú formu vazalizácie vo vzťahu k Číne a stratila prístup k Pobaltiu… keďže urýchlila snahu Švédska a Fínska o vstup do NATO“. Dodal, že takýto obrat udalostí by bol ešte pred dvoma rokmi „nemysliteľný“.
Macron zopakoval, že Moskva „nesmie vyhrať vojenskú vojnu“ na Ukrajine, a dodal, že európska bezpečnostná architektúra bude musieť Ukrajine poskytnúť plnú bezpečnosť. „Bude však musieť počítať s nekonfrontáciou s Ruskom a obnoviť udržateľnú rovnováhu. K tomu však treba urobiť ešte veľa krokov,“ zdôraznil.
Od začiatku konfliktu na Ukrajine Macron opakovane vyzýval na mierové rozhovory a zároveň udržiaval kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Francúzsky prezident tiež tvrdil, že Západ by sa nemal usilovať o „úplnú porážku Ruska“ alebo ho „ponižovať“. V decembri minulého roka tiež vyhlásil, že NATO by malo prípadne pripraviť bezpečnostné záruky pre Rusko po urovnaní konfliktu na Ukrajine, čo predstavitelia v Kyjeve kritizovali.
Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva „kategoricky nesúhlasí“ s Macronovým hodnotením čínsko-ruských vzťahov, ktoré označil za „strategické, osobitné partnerstvo“ založené na spoločnom pohľade na globálne záležitosti.
Vyjadrenia francúzskeho lídra prišli po historickom samite ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho čínskeho náprotivku Si Ťin-pchinga koncom marca, ktorého výsledkom bolo podpísanie desiatok dokumentov o spolupráci v hospodárskej, vedeckej a vojenskej oblasti.
Po prelomových rozhovoroch v Moskve Putin odmietol názor, že jeho krajina sa stáva závislou od Pekingu, a zároveň vysoko ocenil vzťahy Ruska s Čínou. Tých, ktorí si myslia opak, označil za „závistlivcov“ a tvrdil, že európske hospodárstvo sa stáva závislým od Číny oveľa rýchlejšie ako ruské.
„Po desaťročia chceli mnohí poštvať Čínu proti Sovietskemu zväzu a Rusku a naopak,“ povedal vtedy.
