Z Kremľa sa opäť ozývajú mrazivé vyhlásenia o možnom nasadení najničivejšieho arzenálu na Ukrajine. Poslanec ruskej Štátnej dumy Alexej Žuravljov šokoval medzinárodnú verejnosť nekompromisnou výzvou na použitie jadrových zbraní s cieľom definitívne zlomiť ukrajinský odpor. Kým bezpečnostní analytici krotia paniku a vysvetľujú nevýhody takéhoto scenára pre Moskvu, napätie na politickej scéne rastie a nádeje na skoré mierové rokovania zostávajú na bode mrazu.
Radikálne hlasy v ruskom parlamente silnejú
Téma použitia zbraní hromadného ničenia sa v ruskom verejnom priestore objavuje v pravidelných intervaloch. Najnovšie rozvíril hladinu poslanec Štátnej dumy Alexej Žuravljov, ktorý zastupuje prokremeľskú stranu Vlasť. Ten sa domnieva, že o nasadení jadrového arzenálu by sa v súčasnej fáze konfliktu už nemali viesť žiadne siahodlhé debaty, ale rovno prejsť k činom.
Podľa jeho slov je cieľom podobného útoku jediné – absolútne podrobenie si susedného štátu. „Ak to bude nutné, sme povinní ich použiť. Ak budeme musieť udrieť, udrieme. A o tom sa nediskutuje,“ nekompromisne uviedol Žuravljov pre online denník Moscow Times. Jeho vyjadrenia ďalej doplnil ukrajinský web United24 Media, ktorý citoval poslancovu mrazivú víziu o ukončení vojny: „Musíme udrieť tak, aby nepriateľ pochopil, že sa musí vzdať.“
Experti krotia paniku, hoci obavy pretrvávajú
Žuravljov pritom zďaleka nepredstavuje ojedinelý hlas v štruktúrach Ruskej federácie. Známa agentúra Bloomberg nedávno upozornila, že myšlienka nasadenia taktickej jadrovej bomby vyvoláva čoraz väčšie obavy aj medzi samotnými ruskými predstaviteľmi. Situácia na fronte a tlak na rýchlejšie dosiahnutie vojenských cieľov zjavne podnecujú niektoré frakcie k radikálnym úvahám.
Západní bezpečnostní experti však naďalej upokojujú medzinárodné spoločenstvo. Analyzujú situáciu racionálne a zhodujú sa, že by stlačenie takzvaného červeného tlačidla znamenalo pre Rusko katastrofu. Moskva by takýmto bezprecedentným krokom stratila aj posledné zvyšky medzinárodnej tolerancie od svojich tichých spojencov a geopoliticky by viac stratila, než reálne získala. Reálne odhodlanie Kremľa siahnuť po tejto krajnej možnosti je preto hodnotené ako veľmi málo pravdepodobné.
Mier v nedohľadne, Kremeľ trvá na svojom
Namiesto hľadania diplomatických riešení sa naopak očakáva ďalšie stupňovanie konvenčného konfliktu. Kremeľ dáva dlhodobo jasne najavo, že o skutočné kompromisné vyjednávania nemá v tejto chvíli záujem. Akékoľvek úvahy o mieri sú zo strany Moskvy podmienené splnením jej ultimatívnych požiadaviek, ktoré analytici označujú za de facto ukrajinskú kapituláciu.
Tieto postoje cez víkend opätovne potvrdil aj hovorca prezidenta Vladimira Putina, Dmitrij Peskov. Vyjadril sa k špekuláciám o možnom stretnutí lídrov svetových mocností. „Už dlhší čas sa ozývajú výzvy na usporiadanie summitu Putin – Trump – Zelenskyj a vy dobre poznáte postoj našej hlavy štátu: takéto stretnutie je možné len s cieľom formalizácie dohôd,“ zhrnul Peskov pre ruskú štátnu agentúru TASS. Diplomatická cesta k ukončeniu vojny tak zostáva naďalej pevne zablokovaná.
