Americký prezident Donald Trump v exkluzívnom rozhovore rázne odmietol špekulácie o možnej ruskej agresii voči členským štátom Severoatlantickej aliancie. Zatiaľ čo viaceré európske krajiny vo veľkom zbroja a posilňujú východné krídlo, šéf Bieleho domu zostáva pokojný a nedávnu návštevu riaditeľa CIA v Moskve vysvetľuje ako bežnú pracovnú agendu bez skrytých varovaní.
Žiadne skryté varovania, len bežná diplomacia
Špekulácie o tom, že by Ruská federácia mohla v blízkej budúcnosti vojensky napadnúť niektorého z členov NATO, Donald Trump jednoznačne poprel. V telefonickom rozhovore pre spravodajský web Axios zdôraznil, že z tohto scenára nemá absolútne žiadne obavy. Podľa jeho vyjadrení je situácia stabilná a prehnaná panika nie je na mieste.
„Nebojím sa, vôbec. Nie je to žiadny problém,“ reagoval americký prezident na novinárske otázky týkajúce sa prípadnej ruskej provokácie. Svoj postoj k bezpečnosti Aliancie následne ešte viac spresnil, keď pre portál Axios sebavedomo dodal: „Nebudú útočiť na územie NATO.“
Návšteva šéfa CIA v Moskve vyvolala otázky
Trump sa obšírnejšie vyjadril aj k ostro sledovanej ceste riaditeľa CIA Johna Ratcliffeho do Ruska. Mediálne teórie o tom, že hlavným účelom návštevy malo byť dôrazné varovanie Kremľa pred agresiou voči spojencom, označil za nepochopenie situácie. Samotnú cestu vníma ako úplne bežnú prax.
„Ratcliffe sa vída so svojím ruským náprotivkom raz za pol roka alebo raz za rok. Majú veľmi dobrý vzťah. Nebol tam žiadny odkaz a nebolo tam nič nezvyčajné,“ vysvetlil pozadie rokovaní novinárom.
Ruská strana stretnutie potvrdzuje
Zhodnú rétoriku v tomto prípade zvolila aj Moskva. Šéf ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin samotné konanie schôdzky s americkým proťajškom potvrdil. Zverejnil, že tieto rozhovory vnímajú ako pravidelnú súčasť svojej práce a nešlo o žiadnu mimoriadnu udalosť. Diskusia sa mala týkať výhradne odborných spravodajských záležitostí.
Európa zostáva v pozore a posilňuje hranice
Hoci americký líder zachováva chladnú hlavu, starý kontinent neskrýva svoje dlhodobé znepokojenie. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa pocit ohrozenia vo viacerých metropolách ešte viac vystupňoval. V najvyššej pohotovosti sú logicky štáty priamo susediace s Ruskou federáciou. Najviac zraniteľné sa cítia pobaltské krajiny – Estónsko, Lotyšsko a Litva – spoločne s Poľskom.
Na tieto rastúce obavy občanov reagujú európske vlády konkrétnymi bezpečnostnými krokmi. Členské štáty zrýchleným tempom modernizujú svoje ozbrojené sily a navyšujú obranné rozpočty nielen na úroveň požadovaných dvoch percent HDP, ale často aj nad túto hranicu. Severoatlantická aliancia zároveň v rámci odstrašenia presunula k ruským hraniciam tisícky vojakov a ťažkú vojenskú techniku.
