Vladimir Putin nemá žiadne okamžité plány na dosiahnutie mieru na Ukrajine a Západ sa musí pripraviť na poskytovanie smrtiacej pomoci Kyjevu na dlhý čas, varoval generálny tajomník NATO v rozhovore pre denník Guardian.
Jens Stoltenberg povedal, že ruský prezident vedie „opotrebovaciu vojnu“, a vyjadril želanie, aby sa členovia NATO na nasledujúcom samite NATO v litovskom hlavnom meste Vilnius dohodli, že výdavky na obranu budú predstavovať aspoň 2 % HDP.
Prudké boje, ktoré sa v súčasnosti sústreďujú okolo Bachmutu na východe Ukrajiny, ukazujú, že Rusko je ochotné „jednoducho vrhnúť tisíce a tisíce ďalších vojakov, akceptovať mnohé obete za minimálne zisky“ , povedal šéf NATO.
„Prezident Putin neplánuje mier, ale ďalšiu vojnu,“ pokračoval Stoltenberg a dodal, že Rusko zvyšuje svoju vojenskú priemyselnú výrobu a „oslovuje autoritárske režimy, ako je Irán, Severná Kórea a ďalšie, aby sa pokúsilo získať viac zbraní“.
V dôsledku toho museli byť USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a ďalšie západné krajiny pripravené dlhodobo podporovať Ukrajinu zbraňami, muníciou a náhradnými dielmi. „Táto potreba bude pretrvávať, pretože ide o opotrebovaciu vojnu; je to otázka priemyselných kapacít na udržanie podpory,“ povedal generálny tajomník.
V súčasnosti sú boje také intenzívne, že ukrajinské delostrelecké granáty – 4 000 až 7 000 denne v porovnaní s 20 000 ruskými granátmi – prevyšujú západnú produkciu. „Súčasná miera výdavkov na muníciu je vyššia ako súčasná miera výroby,“ povedal Stoltenberg, hoci vďaka novým kontraktom sa to mení.
Začiatkom tohto týždňa sa členovia EÚ dohodli, že dodajú Ukrajine milión kusov munície, čo vystačí približne na šesť mesiacov. Stoltenberg, ktorý sa chystá na svoj posledný samit, však povedal, že chce, aby členovia NATO boli pripravení vynaložiť viac prostriedkov na odvrátenie ruskej invázie.
Výročná správa NATO, ktorá bola zverejnená v utorok, potvrdzuje, že len sedem z 30 členských štátov – USA, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Grécko a pobaltské krajiny – splnilo súčasný cieľ obranných výdavkov vo výške 2 % HDP v roku 2022. Francúzsko a Nemecko nedosiahli 1,89 %, resp. 1,49 %, hoci obe krajiny sa zaviazali k ich zvýšeniu.
„Očakávam, že na našom júlovom samite vo Vilniuse sa spojenci dohodnú na novom, ambicióznejšom záväzku investovať do obrany aspoň 2 % HDP,“ uviedol Stoltenberg v čase zverejnenia správy, pričom, ako zdôraznili zasvätení, očakáva, že s týmto záväzkom budú súhlasiť všetci členovia.
Rovnako dôležité by podľa šéfa NATO bolo odradiť Čínu od dodávok zbraní do Ruska, ktorému tiež chýba kľúčová munícia. Čína, ktorej vodca Si Ťin-pching začiatkom tohto týždňa navštívil Moskvu, bola členmi NATO varovaná, že ak bude Moskve dodávať smrtiacu pomoc, bude to mať „následky“.
Vážne úsilie Číny o sprostredkovanie v konflikte musí byť sprevádzané snahou „pochopiť perspektívy Ukrajiny „, povedal šéf NATO, a„priamo sa zapojiť do rokovania s prezidentom Zelenským“. Hoci však privítal akúkoľvek mierovú iniciatívu, vyjadril poľutovanie nad tým, že Peking zatiaľ neodsúdil ruskú inváziu.
Stoltenberg sa domnieva, že Západ poskytol dostatok vojenského vybavenia vrátane tankov, bojových vozidiel a raketového delostrelectva, „aby umožnil Ukrajincom znovu získať územie a oslobodiť ďalšie a ďalšie územia“, ktorých sa Rusko zmocnilo po prvej invázii vo februári 2022.
redakcia Plénum.sk