Nadchádzajúce obdobie prináša státisícom Slovákov nepríjemné prekvapenie v podobe vysokých splátok. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa vyššie úroky dotknú až 300 000 ľudí, čo povedie k rapidnému nárastu výšky ich splátok. Domácnosti sa obávajú, či si s tým poradia, a politici sa snažia získať voličov sľubmi o riešení tohto problému. Banky sa však snažia ukludniť situáciu a tvrdia, že Slováci síce budú chudobnejší, ale zvládnu vyššie splátky. Najnovšie údaje naznačujú, že v EÚ si menej ako Slováci môžu dovoliť iba Bulhari. Píše o tom portál zoznam.sk
Ešte nedávno sa Slováci tešili z jedných z najlacnejších hypoték v celej EÚ. Všetko sa však zmenilo v minulom roku, keď začali banky postupne zvyšovať úrokové sadzby. Z miery nižšie ako jedno percento sa úroky dostali až nad štyri percentá. Zatiaľ časť dlžníkov už pociťuje vyššie splátky, no väčšina ich čaká až v budúcnosti. Státisíce Slovákov stále žijú v období pred hypotekárnym zlomom vďaka dlhším fixáciám. Masívna vlna refinancovania hypoték príde až v rokoch 2024 a 2025, pričom sa to dotkne približne 330 000 ľudí.
Priemerná mesačná splátka sa zvýši o desiatky až stovky eur. Finančný analytik Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko uviedol pre Hospodárske noviny príklad, ako by sa zvýšil splátkový kalendár: „Napríklad pri náraste úrokov z jedného na päť percent by sa splátka 100-tisícovej hypotéky po troch rokoch zvýšila o 59 percent z 322 na 514 eur. V prípade 200-tisícovej hypotéky by sa zvýšila zo 643 na 1 028 eur.“
Zdražovanie hypoték sa stalo horúcou politickou témou, pričom strany sa snažia pred voľbami predstaviť riešenia. Napríklad strana Smer sľubuje tzv. bonifikáciu hypoték v prípade svojej účasti vo vláde. Táto opatrenie by zahŕňalo dotáciu až troch percent pre občanov. Dve percentá by platil štát a jedno percento banka.
Strana Sme rodina vidí ako riešenie situácie nájomné byty. V prípade, že by niekto čelil vysokým splátkam a hrozila mu stratá bytu, mohol by požiadať štátnu agentúru, aby prevzala byt od banky do svojho vlastníctva. V tomto prípade by byt zostal bývať vlastníkovi za štátom regulovaným nájomným.
Iné politické strany, ako napríklad OĽANO, KDH a Progresívci, ponúkajú svoje riešenia, ktoré zahŕňajú zdanenie nadmerného zisku, pomoc pre mladých a rodiny a opatrenia zamerané na uľahčenie prechodu občanov na vyššie úrokové sadzby. Ich cieľom je minimalizovať dopad na obyvateľov vrátane primeraného odvodu od bánk.
Národná banka Slovenska (NBS) má menej pesimistický pohľad na situáciu. Podľa NBS sú slovenské domácnosti stále vo finančne dobrej kondícii a schopné splácať úvery aj napriek zhoršeniu svojej finančnej situácie. „Dokážeme splácať úvery, aj keď budeme chudobnejší,“ vyjadril sa Marek Ličák, šéf odboru finančnej stability v NBS. Banková asociácia tiež tvrdí, že riziko neschopnosti splácania úverov je pomerne nízke a postihuje len malý podiel portfólia hypoték, približne šesť percent.
Napriek tomu Slovákov nečakajú ľahké časy. Hoci mzdy rastú najrýchlejším tempom za posledných 20 rokov, nedokážu držať krok s rekordne vysokou infláciou. Reálne príjmy klesajú. Podľa nedávnych údajov sme v rámci EÚ takmer na dne žebříčka. Slovensko je druhou najchudobnejšou krajinou v EÚ podľa ukazovateľa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. V roku 2022 sme klesli na 68 percent európskeho priemeru.
Dokonca sme sa dostali za Rumunsko a len Bulhari majú ešte horšiu situáciu, keď si môžu dovoliť iba 59 percent toho, čo priemerný Európan. Tento ukazovateľ zohľadňuje platy aj ceny a odzrkadľuje tak životnú úroveň. Náš pokrok vo vzťahu k vyspelejším európskym ekonomikám sa tak spomalil.