Éra utajených príjmov z prenájmu bytov a apartmánov sa definitívne skončila. Ak si privyrábate prostredníctvom známych internetových platforiem, štát má dnes v rukách silný nástroj, ako si vaše zárobky overiť do posledného centu. Zistite, ako funguje moderné preverovanie Finančnej správy, na čo si dať pozor pri daňovom priznaní a kedy vám za zatajené peniaze hrozia mastné pokuty.
Digitálne platformy už nemlčia
V minulosti sa mnohí majitelia nehnuteľností spoliehali na to, že ich vedľajšie príjmy zostanú pred úradmi skryté. Tento mýtus však definitívne vyvracajú nové európske pravidlá známe pod označením DAC7. Tie ukladajú obľúbeným ubytovacím portálom prísnu povinnosť – pravidelne a detailne informovať štátne orgány o tom, kto u nich zarába a aké sumy mu reálne odchádzajú na účet.
Pre štátnu pokladnicu ide o mimoriadne efektívny kontrolný mechanizmus. Finančná správa tak len prostredníctvom medzinárodnej automatickej výmeny dát identifikovala za rok 2024 vyše 5 300 ľudí, ktorí na Slovensku poskytujú krátkodobé ubytovanie. Získané čísla následne jednoducho spáruje s tým, čo dotyčná osoba oficiálne uviedla vo svojom ročnom zúčtovaní.
Čo ak zistené údaje nesedia?
Ak analytický systém odhalí nezrovnalosti, správca dane okamžite zbystrí pozornosť. Prenajímateľ, ktorému sa suma od platformy nezhoduje s číslami v daňovom priznaní, prípadne ho vôbec nepodal, môže očakávať oficiálnu výzvu na vysvetlenie. Daniari si v takom prípade zvyknú vyžiadať kompletný prehľad rezervácií, prijatých platieb, ale aj preukázateľných výdavkov a preveria splnenie registračnej povinnosti.
Stojí za zmienku, že systém DAC7 sa neobmedzuje výlučne na sféru ubytovania. Podobnému drobnohľadu čelia aj online predajcovia tovarov či služieb. Samotný fakt, že vás platforma nahlási úradom, však ešte automaticky neznamená, že vám vznikla daňová povinnosť.
Kontrole neunikne ani klasický dlhodobý prenájom
Hoci sa smernica DAC7 týka primárne internetových gigantov, ani bežní prenajímatelia operujúci mimo aplikácií nie sú úplne v bezpečí. Analytici Finančnej správy totiž aktívne prehľadávajú verejne dostupné registre, inzertné portály a digitálne stopy, ktoré by mohli naznačovať nepriznanú ekonomickú činnosť pri dlhodobých prenájmoch.
Nečakaným zdrojom odhalenia navyše bývajú často samotní nájomníci. Stačí vyhrotený spor s majiteľom bytu a frustrovaný nájomca môže na úrad zaslať podnet podložený platnou nájomnou zmluvou, kde je presne stanovené mesačné nájomné. V takýchto daňových konaniach úrady následne môžu predvolávať aj svedkov.
Termíny, limity a hrozba pokút
Ak s prenájmom len začínate a nevlastníte daňové identifikačné číslo (DIČ), zákon vám ukladá jasnú lehotu. Zaregistrovať sa musíte na príslušnom úrade do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci začatia činnosti. Ak ste teda prvé peniaze z prenájmu prijali v auguste, na registráciu máte čas do konca septembra.
Dobrou správou je, že z vašich ročných zárobkov z prenájmu je prvých 500 eur od daní úplne oslobodených. Pri posudzovaní povinnosti podať daňové priznanie pre rok 2026 sa okrem toho sleduje celkový úhrn zdaniteľných príjmov. Táto hranica je aktuálne stanovená na sumu približne 2 983 eur.
Zatajovať zárobky sa z dlhodobého hľadiska určite neopláca. Keď úradníci narazia na nepriznaný príjem, chýbajúcu daň vám vyrubia spätne aj s tučnými úrokmi z omeškania a sankciami za neplnenie pravidiel. Odborníci preto radia vyriešiť staršie resty inštitútom dodatočného daňového priznania skôr, než na vaše dvere zaklope kontrola z Finančnej správy.
